Kým pri ostatných metódach lovu rýb čakáme na to, aby ryba, ktorá zabrala na háčik, odvinula z navijaka vlasec alebo sa vrhla na predkladanú nástrahu, čo nám signalizuje prudké myknutie prúta, pri love s plavákom môžeme od prvej sekundy sledovať záber a slobodne sa rozhodnúť, kedy zasekneme. Je to veľmi napínavá metóda prenasledovania rýb. Výhoda udice s plavákom je jednoznačná. Nástrahu môžeme predkladať v akejkoľvek hĺbke vody a naskytá sa možnosť, aby sme použili presne tú nástrahu, ktorá je v danej vode hlavnou potravou dravých rýb.

Lov dravých rýb znamená toľko, že musíme byť flexibilní a osvojiť si čo najviac metód lovu rýb. Nech je reč o šťuke so silnými zubami, o zubáčovi so „očami“, o obrovskom kapitálnom sumcovi alebo o ostriežoch plávajúcich v skupinách, všetky druhy rýb majú spoločné jedno: lovia iné ryby. Čo by mohlo byť jednoduchšie, môžeme si pomyslieť. Stačí zavesiť nástrahu na háčik a počkať, kým na ňu niektorá dravá ryba zaberie. Dnes tučná šťuka, zajtra zubáč, pozajtra zas nejaký úhor. Bohužiaľ, nie je to také jednoduché.

Jedná sa o veľmi ušľachtilú, a pre mnohých aj kráľovskú disciplínu športového rybolovu. Rybár zabroděný v divokej perejnatej rieke ponúkajúci pstruhom či lipňom svoju umelú mušku v človeku naozaj vzbudzuje pocit až akejsi kráľovskej majestátnosti. Zároveň je však tiež moderná muškarina komplexný spôsob rybárčenia, pri ktorom môžeme využiť rôzne techniky lovu k prechytračeniu prakticky všetkých druhov rýb, ktoré možno na prút chytať.

Pri love musí poľovník poznať niekoľko faktorov ovplyvňujúcich lov. Medzi ne patrí biológia a etológia zveri, miesta, kde sa chodí pásť a zloženie okolitých porastov. Musí sa vedieť orientovať podľa smeru vetra. Smer slabého vetra možno zistiť podľa smeru plameňa zápalky, prípadne naslineného prsta.

Rozlišujeme individuálne a kolektívne spôsoby lovu: medzi individuálne patrí postriežka a posliedka.

Postriežka

Srnčia zver žije v skupinách, na jar sa rozdeľuje. Srnce a srny sa vtedy začínajú správať teritoriálne. Snažia sa obsadiť čo najvhodnejšie stanovište.

Plotica obyčajná (Rutilus rutilus)

Amur (amur biely – Ctenopharyngodon idella)

Chemické odplašovanie zveri je založené na veľmi intenzívnom vnímaní ňuchových podnetov všetkými druhmi našej raticovej i inej zveri. V dôsledku aplikovania „nepriateľských pachov“, ktoré zver dobre pozná, sa budú aj diviaky takto páchnucim plochám vyhýbať.

Pach, ktorý sa z chemických prostriedkov odplašenia šíri, býva spravidla umelý koncentrát napodobňujúci ľudský pot alebo pach predátorov. Vcelku jednoduchými pachovými prostriedkami, vhodne rozšírenými okolo chránenej plodiny sa dajú ochrániť aj väčšie plochy s relatívne nízkymi nákladmi.

Jalec tmavý patrí do čeľade kaprovitých rýb (Cyprinidea). Vyskytuje sa v tečúcich aj v stojatých vodách. Keďže dobre znáša slanú vodu, prežíva aj vo vodách Baltského mora zmiešaných so sladkou vodou. Žije v menších skupinách a potravu si hľadá predovšetkým v blízkosti dna. V teplých letných mesiacoch sa často zdržiava aj na hladine. Trenie prebieha v závislosti od počasia od apríla do júla. Často i ho mýlime s jalcom hlavatým. Jalec tmavý má vyšší chrbát a tak trošku „neohrabaný“ tvar hlavy. Nie je taký okrúhly ako jalec hlavatý.