Kde sa podeli?

Dátum zverejnenia: St, 07/26/2017 - 12:44

Keď niekto začal s rybolovom kvôli tomu, aby bol šťastnejší, neprestane už nikdy. Dá sa to vyjadriť aj slovami starého porekadla: „Ak chceš byť šťastný jeden deň, opi sa. Ak tri dni, ožeň sa. A ak chceš byť šťastný celý život, staň sa rybárom.“

Nepamätám si presne od ktorého roku ma začal otec brávať na rybačky. No oficiálne už aj s povolenkou som začal od desiatich rokov. Otec mi zveril rybárske náčinie so slovami: „Miluj, ochraňuj, zveľaďuj.“

K prírode som mal blízko odmalička. Máme chatu v horách blízko rieky. Vždy som rád chodil na ryby. Je pravda, že pred dvadsiatimi rokmi bolo rýb podstatne viac, najmä v potokoch. Vinou necitlivých zásahov sa ich počet znížil na minimum. V riekach to tiež nie je slávne.

Pamätám si, ako sme ako malí chlapci stavali veľké kolesá zo skál, so ktorých sme vkladali ulovené ryby, neskôr sme ich púšťali späť do potoka. Chytali sme viac druhov rýb, no najviac mi v pamäti utkveli nosále. Asi preto, že ich bolo najviac a mali až pol metra, čo bolo vtedy vlastne normálne. Kde sa podeli? Koľko zbytočných zásahov do riek a potokov urobil človek?! Každý zásah treba poriadne zvážiť.

Vrátim sa k rybolovu. Je naozaj pravda, že ten, kto si ako záľubu vybral rybolov, urobil správne. Ryba je u mňa na jedálnom lístku na prvom mieste. Na druhej strane prísne dodržiavam lovné miery i dobu ochrany a snažím sa byť zástancom rybárskeho poriadku. Športový rybolov mi dal oveľa viac, ako som si na začiatku myslel. Okrem dobrých kamarátov aj veľa pekných zážitkov, objavil som prekrásne miesta, na ktoré by som sa nikdy nedostal.

Aj napriek neúprosnému postupu civilizácie možno pri vode nájsť krásny kus prírody.

148
1613