Letnina

Dátum zverejnenia: Po, 03/21/2022 - 12:58

V dnešnej dobe už menej využívané, ale o to významnejšie krmivo hlavne pre srnčiu a jeleniu zver, ale nepohrdne ním ani danielia, muflónia, dokonca v oblastiach s chovom malej zveri ani zajačia zver. Žijeme rýchlejšiu a uponáhľanejšiu dobu ako žili naší predkovia poľovníci, ale nemôžeme zabúdať na prípravu nutrične kvalitného krmiva pre zver v podobe letniny. 

Blíži sa nám obdobie vhodné na zber a prípravu letniny a preto som sa rozhodol napísať tento krátky článok. Letninu môžeme definovať ako mladý letorast z olistených drevín a krovín, ktorá sa suší v menších zväzkoch na pôde a je používaný na prikrmovanie raticovej zveri v zimnom období. 

Letninu je možné pripravovať z letorastov rakyty, liesky, osiky, jelše, javora poľného, jaseňa, brezy, alebo v oblastiach kde je prevaha ihličnatých stromov, tak sa môže primiešať pŕhľava, malinčie či topinambur. Všetky tieto rastliny majú približne vyrovnanú nutričnú hodnotu práve v jarnom období. Obsahujú vysoké množstvo minerálnych látok a bielkovín. Ich obsah v letnine však závisí predovšetkým od času zberu, správneho sušenia a následne uskladnenia. 

Optimálny čas na zber letniny je v období približne od polovice mája na nížinách až do polovice júla vo vyšších polohách. V porovnaní s prípravou sena je príprava letniny o čosi zložitejšia. Prvým dôležitým bodom je práve správne načasovanie zberu letniny, tak ako je uvedené vyššie. Následne musíme letninu kvalitne vysušiť. Na sušenie letniny existuje niekoľko názorov. Mne sa najviac osvedčil spôsob rozloženia letniny na zem do tieňa po orezaní, tak aby neboli navrstvené na sebe a aby na nich vôbec nedopadalo slnečné svetlo, ktoré by spálilo listy a už by bolo po nutričnej bombe. Takto uložená letnina na zemi trošku zavädne a následne  sa poviaže do primeraných zväzkov, tak aby neboli veľmi utlačené, ináč by mohli od stredu začať plesnivieť, na čo je obzvlášť náchylná pŕhľava. Zväzky sa následne vyviažú vertikálnym smerom na tmavé dobre vetrané miesto, kde je obmedzený prísun denného svetla. Pred vyvešaním zvyknem letninu pokropiť soleným roztokom, ktorý následne ostane na listoch a zver to má ešte radšej. Dĺžka olistených letorastov môže byť rôzna, v literatúre sa uvádza najčastejšie priemer okolo 60cm, závisí to predovšetkým od krmného zariadenia kde letninu zveri predkladáme a od miesta na sušenie. Kvalitne usušená a uskladnená letnina by mala mať sivozelenú farbu, (letnina sušená s prístupom slnečného žiarenia je hnedá, niekedy až tmavohnedá čo nieje dobré, listy sú krehké, drobivé), príjemnú vôňu. V zimnom obdbobí je letnina trošku mäkšia v porovnaní s letom, kedy je tvrdá a listy sú krehké, drobivé, je to z toho dôvodu že absorbuje vlhkosť z okolitého prostredia, keďže je to jedna z hlavných vlastností drevín, človek túto vlastnosť zmeniť nieje, preto je dôležité že letninu netreba vrstviť ani po jej usušení, ale treba ju nechať voľne vo zväzkoch vysieť, aby nezažala plesnivieť.

Kvalitne pripravená a predložená letnina napomáha k správnej výžive raticovej zveri a podporuje správny rast parôžkov samčej populácie. V neposlednom rade jej predkladanie vo veľkej miere pomáha znižovať škody zverou na lesných porastoch.

197
2838