Atlas húb


Názov

Latinský názov

Konzumná hodnota

Hlavné znaky

Vzhľad

Výskyt

Zameniteľnosť

Foto

 Ohnivček zimný

Microstoma protracta

nejedlá huba

malé plodnička rastúce v skupinkách pripomínajúc červené kvietky, v prírode pôsobí svojim sfarbením mimoriadne esteticky

plodnica je spočiatku guľovitá, neskôr miskovitá a potom plochá-hviezdicovito rozpukaná, takže vyzerá ako červený kvietok (0,6-1,5cm). Hlúbik je 1-5cm dlhý a 0,2-0,3 cm hrubý, nepravidelne poprehýbaný, jemne chĺpkatý, plynule prechádzajúci do vrchnej plodnej časti. Výtrusný prach je biely

rastie zriedkavo koncom zimy alebo začiatkom jari (február-marec) na južných svahoch v listnatých lesoch

s ohnivcom šarlátovým (Sacrcoscypha coccinea). Vzhľadom je veľmi podobný, avšak plodnice sú väčšie (1-5cm) a hlúbik je kratší. Okraj plodnice je vždy rovný, nie hviezdicovito rozpukaný

Smrčok jedlý

Morchella esculenta

výborná jedlá huba

žltohnedý, vajcovitý, jamkavý klobúk v starobe miestami červenajúci, voskovitá krehká dužina, celá plodnica je dutá

klobúk je vysoký 3-7cm a široký 3-6cm. Je vajcovito oválny zospodu prirastený k hlúbiku, dutý, pokrytý nepravidelnými jamkami oddelenými rebrovitými priehradkami. Najprv je sivo okrový, potom žlto okrový až žltohnedý, hrany priehradok často červenejú. Hlúbik  je 3-9cm dlhý a 1,5-3cm hrubý, nepravidelne valcovitý a dutý. Dužina je krehká, belavá, chuť a vôňa nevýrazná ale príjemná. Výtrusný prach je bledo okrový

hojne rastie v apríli a v máji v riedkych lesoch, parkoch, krovinách, záhradách, často na okraji lesa, najmä pod jaseňmi

s jedlým smrčkom obyčajným (Morchella vulgaris), ktorý má okrovo sivý až čiernosivý klobúk; s jedovatým ušiakom obyčajým (Gyromitra esculenta), ktorý má tmavohnedý klobúk a rastie v ihličnatých lesoch; s jedlým ušiakovcom obrovským (Neogyromitra gigas), ktorý je väčší, klobúk je poprehýbaný okrovo sfarbený

Uchovec bazový

Hirneola auricula-judae

dobrá jedlá huba

miskovité, uchovito laločnaté hnedé plodnice s pružnou rôsolovitou dužinou, výskyt na odumretom dreve listnáčov

plodnica je široká 2-10cm, hrubá 1-3mm, spočiatku pohárikovitá, neskôr miskovitá, žilkovito laločnatá, poprehýbaná. Bokom prirastená k drevu, pružná, na vrchu hnedá až červenohnedá, v dospelosti bielo  poprášená prachom. Dužina je za čerstva mäkká, pružná, rôsolovitá, za sucha tvrdá, lámavá, čiernohnedá. Chuť a vôňa sú nevýrazné. Výtrusný prach je biely

hojne rastie od jari do zimy na odumretom dreve listnáčov, najmä na konároch bazy čiernej, zriedkavejšie aj na živom dreve. Plodnice sa objavujú po výdatných dažďoch

s nejedlou uchovkou pásikavou (Auricularia mesenterica), ktoré ma povrch hrboľkatý, chlpatý a pásikavý; s nejedlou rôsolovkou lupeňovitou (Tremella foliacea), ktoré má uchovité plodnice a rastie na bukoch a brezách; s nejedlou exídiou mušľovitou (Exidia truncata), ktorá má hnedočierne až čierne plodnice

Kyjak obrovský

Clavariadelphus pistillaris

nejedlá huba

okrovo žltá plodnica kyjakovitého tvaru, dužina mladých plodníc sa na reze sfarbuje do hnedasto vínovo červena, chuť má horkastú

plodnica je vysoká 7-30cm, hrubá 2-7cm, spočiatku skoro valcovitá, neskôr kyjačkovito rozšírená, najprv žltá, potom okrová. Dužina je spočiatku pevná a tvrdá, na reze sa sfarbuje do hnedo purpurova (najmä v mladosti), v dospelosti mäkká, nakoniec suchá a na reze biela. Chuť je horkastá, vôňa príjemná. Výtrusný prach je belavo žltkastý

rastie jednotlivo alebo v malých skupinkách od augusta do novembra v listnatých aj ihličnatých lesoch. Väčšinou rastie v tienistých bučinách na vápencoch, bežne v podhorských oblastiach, inde len zriedkavo

a jedlým kyjakom useknutým (Clavariadeplhus truncatus), ktorý má kyjačkovitú plodnicu fialkovej farby na vrchole plocho useknutú; s nejedlým kyjakom citrónovožltým (Clavariadelphus flavo-immaturus), ktorý je o polovicu menší, žltej farby a dužina je horkejšia

Trúdnik veľkopórový

Polyporus mori

nejedlá huba

mušľovitý oranžovo okrový až hnedastý klobúk, krátky bočný hlúbik, veľké pozdĺžne pretiahnuté póry

klobúk s priemerom 2-10cm je okrúhly, obličkovitý až mušľovitý, starobe laločnatý, dosť tenký, pružný, krémový, na povrchu pokrytý šupinkami. Póry sú veľké 2-5mm, belavej farby, podlhovasto pretiahnuté široké 1-2,5mm, takže niekedy pripomínajú lupene. Hlúbik je veľmi krátky, podobne sfarbený ako klobúk. Výtrusný prach je biely

rastie zriedkavo od konca apríla do jesene, väčšinou po dažďoch, na konároch a kmeňoch listnatých stromov a krov, najčastejšie na odumretých konárikoch jaseňov a orechov, najmä v teplých oblastiach

s nejedlým trúdnikom premenlivým (Polyporus varius), ktorý nemá klobúk šupinkatý, ale žilkovaný, hlúbik má dlhší a v dolnej polovici čierny; s mladými plodnicami jedlého trúdnika šupinatého (Polyporus squamosus), ktoré majú hrubšiu dužinu s uhorkovou vôňou, sú výrazne šupinaté a rastú na kmeňoch a pňoch listnáčov, nie na opadaných konárikoch

Sírovec obyčajný

Laetiporus sulphureus

jedlá huba horšej akosti

sírovo žlté až oranžové plodnice vyrastajúce škridlicovito vo viacerých vrstvách z dreva listnáčov, prirastené bokom na drevo, bez hlúbika

Klobúk s priemerom 10-40cm je spočiatku hľuzovitý, potom polkruhovitý, bokom prirastený na substrát (bez hlúbika), zvrásnený, žlto červenkastý. Rúrky sú veľmi krátke, sírovo žlté. Póry drobné, okrúhle, sírovo žlté. Dužina je spočiatku šťavnatá, v starobe suchá, belavá. Výtrusný prach je za čerstva krémový, po uschnutí biely

rastie hojne trsovite od mája do septembra na odumretých aj živých kmeňoch listnáčov (dub, vŕba, topoľ) najmä v teplých lužných lesoch

je málo pravdepodobná. Podobné sú mladé plodnice jedlého vejárovca obrovského (Meripilus giganteus), ktorých dužina na reze černie; s nejedlým trsovcom horským (Bondarzewia montana), ktorý má klobúk hnedý, dužinu pálivej chuti a rastie na dreve ihličnanov vo vyšších polohách

Hliva ustricovitá

Pleurotus ostreatus

dobrá jedlá huba

modrasto sivá farba klobúka, krátky hlúbik

Klobúky sú mušľovité, vejárovité s priemerom 5-35cm, bokom prirastené do krátkeho hlúbika, ktorý je 1-5 cm dlhý a 0,5-2cm hrubý, pružné mäsité, na povrchu hladké , pri hlúbiku bielo plstnaté, modrosivé, v starobe blednú. Lupene sú biele, sivasté, husté. Hlúbik je biely, dolu často štetinatý. Dužina je biela, v mladosti mäkká, neskôr pružná. Chuť má nevýraznú, vôňu hubovú. Výtrusný prach je biely s fialkastým nádychom

rastie v zimnom období v strechovitých trsoch na dreve listnáčov

s hlivou bukovou (Pleurotus pulmonarius) a s hlivou lievikovitou (Pleurotus cornucopiae), od ktorých sa líši farbou klobúka a rastom v zimnom období; s hlivou vŕbovou (Pleurotus salignus), ktorá rastie cez zimu, ale je hnedá; s hlivou holubiou (Pleurotus columbinus), ktorá má klobúk modrý až sivo zelenomodrý, ale rastie len v jeseni

Húževnatček ulitovitý

Lentinellus cochleatus

jedlá huba horšej akosti

červenohnedý lievikovitý klobúk, zúbkaté ostrie lupeňov, hlúbik pozdĺžne zvrásnený, anízová vôňa

Klobúk s priemerom 2-6cm je nepravidelne hlboko lievikovitý až uchovito jednostranný s oblým okrajom, tenký, pružný, častejšie mäsovo hnedastý. Lupene sú 4-5mm široké, hlboko zbiehajúce na hlúbik so zúbkatým ostrím. Hlúbik je 2-8cm dlhý a 0,5-1cm hrubý, spravidla mimo stredový, dolu červenohnedý. Dužina je tuhá, belavá, na reze mäsovo hnedastá. Chuť má anízovo-mrkvovú, vôňu anízovú. Výtrusný prach je biely

rastie zriedkavo v trsoch na odumretom dreve listnáčov od júla do októbra, hlavne v teplejších oblastiach

s húževnatcom pohárovitým (Lentinus cyathiformis), ktorý rastie v malých trsoch na odumretom dreve topoľov a nevonia po aníze; s húževnatcom voňavým (Lentinus suavissimus), ktorý vonia po aníze a rastie jednotlivo; s húževnatčekom vlčím (Lentinellus vulpinus), ktorý rastie v trsoch ale plodnice sú bokom prirastené (bez hlúbika) a nemá anízovú vôňu; s nejedlým húževnatčekom kalíškovitým (Lentinellus omphalodes), ktorý nerastie v trsoch, chuť má horkastú a vôňu múčnu; s lastúrkou zemnou (Hohenbuehelia geogenia), ktorá rastie v bohatých trsoch na zemi na pilinách a iných zvyškoch dreva. Zameniteľné druhy nie sú jedovaté

Hríb smrekový

Boletus edulis

výborná jedlá huba

tmavohnedý klobúk, najprv biele potom žltozelené rúrky, sieťka v hornej tretine až polovici hlúbika, belavá dužina nemeniaca farbu na reze

Klobúk s priemerom 5-25cm je spočiatku polguľový, neskôr plocho rozprestretý , za vlhka trochu slizký, najprv belavý a jemne plstnatý. Rúrky sú najprv biele, potom žltkasté až žltozelené, pri hlúbiku vykrojené. Póry sú drobné a okrúhle. Dužina je za mlada tvrdá, v starobe vatovitá, belavá. Chuť a vôňa je príjemná

rastie bežne od júla do novembra v horských a podhorských smrečinách obvykle 2-3týždne  po výdatnejších dažďoch, ale i na horských lúkach, kde rastú jednotlivé smreky

s hríbom dubovým (Boletus reticulatus), ktorý má bledší klobúk s praskajúcou pokožkou, rastie v dubinách a v bučinách; s nejedlým podhríbom žlčovým (Tylopilus felleus), ktorý má veľmi dlhé rúrky, výraznú sieťku na celom hlúbiku a odporne horkú chuť; s hríbom sosnovým (Boletus pinophilus), ktorý má červenohnedý klobúk i hlúbik

Hríb sosnový

Boletus pinophilus

výborná jedlá huba

robustná mäsitá plodnica, zvrásnený hrboľatý červenohnedý klobúk, belavá dužina na reze nemení farbu a po pokožkou klobúka má hnedo červenkastý pásik

Klobúk s priemerom 6-30cm je spočiatku polguľovitý, neskôr až plocho rozprestretý, mäsitý, červenohnedý, s pokožkou prečnievajúcou okraj rúrok. Rúrky a póry sú najprv belavé, potom žltkasté. Povrch pórov je hrboľato nerovný. Hlúbik je 6-16cm dlhý a 3-10cm hrubý, najskôr guľovitý, neskôr kyjačikovitý. Dužina je biela, pod pokožkou hnedo červenkastá; na reze nemení farbu, má príjemnú chuť aj vôňu. Výtrusný prach je olivovohnedý

rastie bežne od mája do novembra v piesočnatých pôdach pod borovicou sosnou, ale aj v smrečinách a zriedkavo aj pod listnáčmi

s hríbom bronzovým (Boletus aereus), ktorý má hladkú pokožku klobúka, bielu dužinu a rastie v teplomilných listnatých lesoch; s hríbom smrekovým (Boletus edulis); s hríbom dubovým (Boletus reticulatus) a s hríbom fialovohnedým (Boletus separans), ktoré rastú v listnatých lesoch a pod pokožkou klobúka nemajú hnedo červenkasto sfarbenú dužinu

Hríb kráľovský

Boletus regius

výborná jedlá huba

ružovočervený klobúk, žlté póry a rúrky, žltá sieťka na hlúbiku, dužina na reze nemení farbu

klobúk s priemerom 6-15cm je polguľovitý, neskôr klenutý až plocho klenutý, hladký alebo mierne vráskavý, suchý, matný, ružovočervený až fialovo ružový, v dospelosti bledne. Rúrky a póry sú zlatožlté až žltozelené, pri otláčaní nemodrejú . Hlúbik je 5-15cm dlhý a 2-6cm hrubý, bruškatý, v dospelosti kyjačikovitý, chrómovo žltý, v spodnej časti s červenkastými škvrnami. Dužina je mäsito pevná, v starobe mäkká, žltá, na reze nemení farbu. Chuť má jemnú, vôňu nenápadnú. Výtrusný prach je olivový

rastie zriedkavo od júna do septembra v svetlých a teplých listnatých lesoch v nižších polohách. Obľubuje vápenaté pôdy

s jedlým hríbom nádherným (Boletus speciosus), ktorý má hlúbik prevažne ružovočervený, dužina na reze modrie a líši sa tiež modrením otlačených pórov; s jedlým hríbom plavým (Boletus impolitus), ktorý nemá ružovočervené odtiene na klobúku, ani sieťku na hlúbiku

Hríb Quéletov

Boletus queletii

dobrá jedlá huba

klobúk s oranžovými odtieňmi, hlúbik bez sieťky, v dolnej časti na povrchu a na reze červeno purpurový až červenohnedý, otlačené miesta modrejú

klobúk s priemerom 5-15cm je spočiatku polguľovitý a zamatový, v starobe až plochý, tehlovo hnedastý, nakoniec bledne do plavo okrovej farby, otlačením modrie. Rúrky sú žlté, neskôr okrovo žlté, na reze menia farbu na zeleno modrú. Póry sú okrúhle, žlté, neskôr červenooranžové, pri otlačené modrejú. Hlúbik je 5-15cm dlhý a 2-5cm hrubý, bruškatý, dole zúžený , bez sieťky, pri otlačení modrie. Dužina je žltá na báze hlúbika vínovočervená. Žltá časť dužiny na reze modrie. Chuť je nevýrazná, vôňa nenápadná. Výtrusný prach je olivový

rastie zriedkavo od júna do októbra v teplých listnatých lesoch

s inými hríbmi, ktoré nemajú na hlúbiku sieťku a otlačením alebo na reze modrejú. S hríbom zrnitohlúbikovým (Boletus erythropus), ktorý má tmavší klobúk a rastie v ihličnatých lesoch; s hríbom Dupainovým (Boletus dupainii), ktorý má klobúk krvavočervený a hlúbik v dospelosti husto červeno bodkovaný; s hríbom voňavým (Boletus fragrans), dužina ktorého modrie slabo len v hornej časti hlúbika

Kozák žltooranžový

Leccinum versipelle

výborná jedlá huba

žltooranžový klobúk, čierne šupiny na hlúbiku aj pri mladých hubách

klobúk s priemerom 4-20cm je spočiatku polguľovitý, nízko klenutý, mäsitý, suchý, pri väčšej vlhkosti slizký, žltooranžový. Rúrky sú dlhé 1-3cm, sivé, s olivovým odtieňom. Póry sú drobné okrúhle, sivé až špinavohnedé. Hlúbik je 8-22cm dlhý a 2-7cm hrubý, bruškatý, hore najtenší, pokrytí čiernymi šupinami, ktoré v starobe hnednú. Dužina je biela, na reze sa sfarbuje do dužovo fialova, na báze hlúbika do modro zelena. Chuť je nevýrazná, vôňa nenápadná. Výtrusný prach je hnedý

rastie pod brezou  v nížinách i v horách v súvislých brezinách a v zmiešaných lesoch s brezou  od júna do novembra

s kozákom osikovým (Leccinum rufum), ktorý má červenší klobúk, nikdy nemá čierne šupiny na hlúbiku a rastie pod osikami; s kozákom dubovým (Leccinum quercinum), ktorý má hnedočervené šupiny a rastie pod dubmi; s kozákom sosnovým (Leccinmu vulpinum) a s kozákom smrekovým (Leccinum piceinum), ktoré rastú v borinách, resp. v smrečinách a dužina v klobúku nemení farbu

Kozák smrekový

Leccinum piceinum

výborná jedlá huba

hrdzavo oranžový klobúk, hlúbik s hnedými, hore s belavými šupinami, dužina v hornej časti hlúbika sa na reze sfarbuje do sivo ružova

klobúk s priemerom 3-10cm je spočiatku polguľovitý, neskôr klenutý až plochý, matný, suchý, hrdzavo oranžový až hnedo hrdzavý , pri okraji červenší. Rúrky sú najprv belavé, potom sivé. Póry sú rovnako sfarbené, ale tmavšie. Hlúbik je 8-13cm dlhý a 1,5-2,5cm hrubý, valcovitý, hore tenší, biely, celý pokrytý šupinkami. Báza hlúbika sa pri otlačení sfarbuje do zelena. Dužina je smotanová, na reze sivo ružová, inde sivomodrá. Chuť je príjemná, vôňa nenápadná. Výtrusný prach je hnedý

rastie bežne v lete a v jeseni na opadanom ihličí pod smrekom obyčajným, s ktorým tvorí mykrokrízu, Hojnejší výskyt je v podhorských a horských smrečinách

s jedlým kozákom dubovým (Leccinum quercinum), ktorý rastie v dubinách; s jedlým kozákom osikovým (Leccinum rufum), ktorý nájdeme pod osikami; s kozákom sosnovým (Leccinum vulpinum), ktorý rastie v borinách

Sliziak vysokohorský

Gomphidius helveticus

výborná jedlá huba

hnedo oranžová plodnica s lilavo purpurovými škvrnami na klobúku, neoddeliteľný klobúk od klobúka, zbiehavé lupene

klobúk s priemerom 3-8cm je polguľovitý až kužeľovitý, klenutý, v dospelosti plochý až prehĺbený, niekedy s nenápadným hrboľom, za vlhka lepkavý. Lupene sú riedke, najprv zbiehavé a černasto hnedé. Hlúbik je 4-8cm dlhý a 0,8-1,5cm hrubý, plný, sfarbený ako klobúk, v starobe až vínovočervený. Dužina je bledo oranžová, v hlúbiku žltšia, chuť a vôňa nevýrazná. Výtrusný prach je hnedočierny

rastie bežne v letene a na jeseň v horských ihličnatých lesoch, najčastejšie v smrečinách, ale aj pod limbou a borovicou hladkou. V Západných a Vysokých Tatrách je hojný

so sliziakom mazľavým (Gomphidius glutinosus), ktorý má slizký sivohnedý klobúk s tmavými škvrnami; so sliziakom lepkavým (Gomphidius rutilus), ktorý má výrazný hrboľ a rastie len v borinách

Lúčnica žltozelená

Hygrocybe psittacina

nejedlá huba

drobná, slizká plodnica so zeleno žltooranžovým sfarbením (väčšinou prevláda zelená farba)

klobúk s priemerom 1-4cm je kužeľovito zvoncový, neskôr rozložený s plochým hrboľom, slizký, smaragdovozelený, inokedy zelená farba plynulo prechádza cez žltú do oranžovej, v starobe bledne. Okraj je zvlnený s presvitajúcimi lupeňmi. Lupene sú žlté, neskôr zelenajú. Hlúbik je 4-7cm dlhý a 0,3-0,7cm hrubý. , hladký, zelený, dutý. Výtrusný prach je biely

rastie bežne v jeseni na vlhkých machnatých lúkach, pasienkoch a okrajoch lesov v stredných a vo vyšších polohách, častejšie na severných stráňach

s trávničkou  plavozelenkastou (Leptonia incana), ktorá však nemá žltooranžové odtiene, klobúk má v strede prehĺbený a dužina má nepríjemný zápach. Svojim charakteristickým sfarbením je však takmer nemožné  si ju s niečím zameniť

Strmuľka veľká

Clitocybe geotropa

dobrá jedlá huba

masívna, veľká plodnica belavej farby, symetrická, akoby vysústružená s vypuklým hrboľom a zbiehavými lupeňmi, dužina s aromatickou vôňou

klobúk s priemerom 8-25cm je spočiatku klenutý, na okraji podvinutý, v strede s nápadným hrboľom, ktorý zostáva zreteľný aj v dospelosti. Pokožka je hladká, holá, kožovoplavá. Lupene sú stredne husté, zbiehavé, najprv belavé, plavé, v dospelosti hnedasté. Hlúbik je 6-30cm dlhý a 1-4cm hrubý. Spočiatku skoro kužeľovitý, hore zúžený, sfarbený rovnako ako klobúk. Dužina je belavá, mäsitá, šťavnatá, chuť mierna, vôňa pripomína mätu alebo levanduľu. Výtrusný prach je biely

rastie bežne na jeseň v svetlých listnatých lesoch, na lesných lúkach, v parkoch, zriedkavejšie v ihličnatých lesoch

s jedlou strmuľkou obrovskou (Clitocybe maxima) a jedlým čechratcom obrovským (Leucopaxillus giganteus). Oba druhy však majú kratší hlúbik a nemajú hrboľ na klobúku

Muchotrávka červená

Amanita muscaria

jedovatá huba

červený klobúk pokrytý výraznými bielymi šupinami, biele lupene, biely hlúbik v spodnej časti hľuznatý, veľký blanitý prsteň

klobúk s priemerom 6-20cm je najprv guľovitý, polguľovitý, v dospelosti plochý, za vlhka lepkavý, šarlátovo červený  pokrytý belavými chrastičkami, ktoré po dažďoch miznú. Lupene sú husté, bruškaté, biele až žltkasté. Hlúbik je 6-22cm dlhý a 1-3cm hrubý, valcovitý, hore zúžený, najprv plný v starobe dutý, biely. Dužina je biela pod pokožkou klobúka zlatožltá, chuť sladkastá, vôňa nenápadná. Výtrusný prach je biely

rastie hojne od júla do novembra v ihličnatých i v listnatých lesoch, najmä pod brezami a smrekmi od nížin do vrchov

s jedovatou muchotrávkou kráľovskou (Amanita regalis), ktorá sa líši len hnedým sfarbením klobúka a výskytom v horských smrečinách; s jedlou a vzácnou muchotrávkou cisárskou (Amanita caesarea), ktorá má klobúk bez šupín, žltý hlúbik a lupene, vyrastá z pošvy a vyskytuje sa v teplých listnatých lesoch

Muchotrávka kráľovská

Amanita regalis

jedovatá huba

: hnedý klobúk so žltkastými chrastami, veľký blanitý žltkastý prsteň, hľuzovitá báza hlúbika s bradavicovými prstencami

klobúk s priemerom 5-25cm je spočiatku guľovitý, klenutý, napokon plocho rozprestretý, žltohnedý až pečeňovo hnedý, pokrytý žltkastými chrastami. Lupene sú voľné, husté, biele v starobe krémovo žltkasté. Hlúbik je 10-22cm dlhý a 1-3cm hrubý, valcovitý, dole s hľuzou, ktorá má koncentrické žltkasto okrové bradavice. Dužina je biela, pod pokožkou klobúka zlatožltá, v hlúbiku žltkastá, chuť je nevýrazná a vôňa nenápadná. Výtrusný prach je biely

rastie bežne od júla do októbra v horských ihličnatých lesoch

s muchotrávkou červenou (Amanita muscaria), ktorá sa odlišuje červenou farbou klobúka; s jedovatou muchotrávkou tigrovanou (Amanita pantherina), ktorá má veľký ryhovaný prsteň; s jedlou muchotrávkou červenkastou (Amanita rubescens), ktorá má ryhovaný prsteň a dužina je na báze hlúbika v reze nápadne vínovočervená

Muchotrávka plavohnedá

Amanita fulva

jedlá huba horšej akosti

oranžovo hnedý klobúk ryhovaný často do polovice polomeru, hlúbik bez prsteňa, vysoká oranžovo hnedastá pošva, dole prirastená, hore otvorená

klobúk s priemerom3-10cm je zvončekovitý, klenutý, neskôr plochý s hrboľom, holý, za vlhka lepkavý, plavo hnedý. Lupene sú voľné, krehké, stredne husté, biele až krémové. Hlúbik je 8-15cm dlhý a 0,7-1,5cm hrubý, valcovitý, hore tenší, smerom dolu sa rozširuje. V dospelosti dutý, hladký, holý bez prsteňa, belavý až červenohnedý. Dužina je krehká, tenká, belavá. Chuť má sladkastú, nevonia. Výtrusný prach je biely

rastie bežne v lete a na jeseň v listnatých aj ihličnatých lesoch od nížim do hôr, najmä v horských smrečinách

s jedlou muchotrávkou oranžovou (Amanita  crocea), ktorá má klobúk oranžový a na hlúbiku oranžové šupiny; s jedlou muchotrávkou pošvatou (Amanita vaginata), ktorá má klobúk sivý až sivohnedý; s jedlou muchotrávkou umbrovožltou (Amanita umbrinolutea), ktorá má klobúk najprv ostro hrotitý, v dospelosti s tmavohnedou bradavkou a hlúbik sa pri otlačení sfarbuje do sivo hneda; s jedlou slizovnicou klzkou (Limacella glioderma), ktorá má slizký klobúk, na hlúbiku prsteň a múčnu vôňu dužiny

Pečiarka veľkovýtrusná

Agaricus macrosporus

výborná jedlá huba

mohutná mäsitá belavá plodnica, šupinatý hlúbik, anízová vôňa dužiny

klobúk s priemerom 5-25cm je dlho uzavretý, hrubomäsitý, šupinkatý, v strede holý, belavý alebo krémový, pri otlačení sa sfarbuje do žlta. Lupene sú husté najprv krémové, potom sivočervenkasté, napokon čiernohnedé na ostrí bledšie.  Hlúbik je 5-12cm dlhý a 2-5cm hrubý, za mlada široký ako klobúk, význačne šupinatý, belavý až bledo okrový, pri otlačení mení farbu na okrovo hnedú; mohutný prsteň je zospodu vločkatý, belavý. Dužina je hrubá, pevná, v klobúku trvalé belavá, vôňa anízová, neskôr nepríjemná, chuť nevýrazná. Výtrusný prach je hnedý

rastie bežne v lete a na jeseň na lúkach, v ihličnatých a listnatých lesoch

s jedlou pečiarkou slamovožltou (Agaricus stramineus), ktorá má žltohnedasté šupinky na klobúku; s jedlou pečiarkou nádhernou (Agaricus excellens), ktorej dužina na reze slabo červenie; s jedlou pečiarkou ovčou (Agaricus arvenis), ktorá je menšia, lupene nikdy nemajú  červenkastý odtieň a na otlačených miestach žltne; s jedlou pečiarkou snehobielou (Agaricus chionodermus), ktorá má lupene dlho ružové a dužina nápadne vonia po živici

Hríb zrnitohlúbikový

Boletus erythropus

výborná jedlá huba

zamatový tmavohnedý klobúk s červenými pórmi, červeno zrnitý hlúbik, plodnica sa pri otlačení sfarbuje do modra, dužina a rúrky sa na reze sfarbujú do zeleno modra

klobúk s priemerom 5-20cm je spočiatku polguľovitý, neskôr plocho rozprestretý, matný, suchý, tmavohnedý až čiernohnedý. Pri otlačení sa sfarbuje do modra až čierna. Rúrky sú žlté, žltozelené, na reze menia farbu na modro zelenú. Póry sú drobné, okrúhle, najprv žlté, neskôr krvavočervené, po otlačené modrejú. Hlúbik je 5-15cm dlhý a 2-5cm hrubý, valcovitý až kyjačikovitý. Na žltom podklade husto pokrytý červenými šupinkami, pri otlačení sa sfarbuje do modra. Dužina je mäsitá, žltá, na reze sa ihneď sfarbuje do zeleno modra, no po chvíli vybledne. Chuť má miernu, vôňu príjemnú. Výtrusný prach je olivovohnedý

rastie bežne od júna do novembra najčastejšie v ihličnatých lesoch (smrek), zriedka aj pod listnáčmi, častejšie rastie vo vyšších polohách

s jedlým hríbom siným (Boletus luridus), ktorý má na hlúbiku červenú sieťku a nie červené šupinky; s jedlým hríbom Quéletovým (Boletus queletii), ktorý má klobúk oranžový a hlúbik je v spodnej časti na povrchu aj na reze červenohnedý

Hnojník strakatý

Coprinus picaceus

nejedlá huba

vajcovito-valcovitý čiernohnedý klobúk s bielymi škvrnami, v dospelosti sa klobúk a lupene roztekajú na čiernu kašovitú hmotu

Klobúk je spočiatku vajcovitý až valcovitý, na temene zaoblený, biely, , so širokými trhlinami, potom zvoncovitý. Je 4-8cm široký, sivohnedý, lúčovito ryhovaný, v dospelosti má rozstrapkané okraje. Lupene sú šabľovité, husté, sivočierne až čierne, v dospelosti sa spolu s klobúkom rozpúšťajú na čiernu tekutinu. Hlúbik je 8-15cm dlhý a 1-1,5cm hrubý, valcovitý, dutý, hore tenší, krehký, biely, bez prsteňa. Dužina je belavá, vodnatá, chuť a vôňa nepríjemná. Výtrusný prach je čierny

rastie bežne od júla do októbra v tienistých listnatých lesoch, častejšie v podhorských bučinách, menej v dubinách a zriedkavo aj v ihličnatých lesoch

s nejedlým hnojníkom smetiskovým (Coprinus sterquilinus), ktorý má na spodnej časti hlúbika prsteň a rastie na hnoji a komposte. Je však málo pravdepodobné pomýliť si hnojník strakatý s inou hubou

Strapcovka tehlovočervená

Hypholoma sublateritium

nejedlá huba

tehlovočervený klobúk pri okraji bledo šupinatý, horká chuť dužiny, vyskytuje sa na hnilom dreve

Klobúk s priemerom 3-10cm je polguľovitý, neskôr plochý, mäsitý, hladký, holý, pri okraji šupinatý (šupinky sa dažďom zmývajú), v strede tehlovočervený, na okraji krémový. Lupene sú nízke, husté, spočiatku bledosivé, nakoniec od výtrusného prachu olivovopurpurové. Hlúbik je 5-12cm dlhý a 0,7-1,5cm hrubý, valcovitý, v dospelosti dutý. Dužina je belavá, pevná vôňa nevýrazná, chuť horká. Výtrusný prach je tmavo purpurový

rastie v trsoch ale zriedkavo aj jednotlivo, od mája do zimy na pňoch a na hnilom dreve v horách aj v nížinách

s jedovatou strapcovkou zväzkovitou (Hypholoma fasciculare), ktorá má oranžový klobúk, má zelené lupene a odporne horkú chuť dužiny; s jedlou strapcovkou makovou (Hypholoma capnoides), ktorá nemá červenú farbu na klobúku, nie je horká, lupene má sivomodré a rastie na pňoch ihličnanov; s jedlou šupinačkou menlivou (Kuehneromyces mutabilis), ktorá má klobúk aj lupene hnedé, hlúbik pod prsteňom hnedo šupinatý a nie je horká

Plávka mandľová

Russula vesca

výborná jedlá huba

mäsovočervený klobúk, belavé lupene, na báze stenčený hlúbik

Klobúk s priemerom 4-12cm je spočiatku guľovitý,  v dospelosti rozprestretý, v strede vtlačený, ostrý okraj je v starobe ryhovaný, s hnedými odtieňmi. Pokožka sa dá do polovice olúpať. Lupene sú husté, pri hlúbiku úzke, krehké, lámavé, na ostrí hrdzavo škvrnité. Hlúbik je 3-7cm dlhý a 1,5-3cm hrubý, valcovitý, dole stenčený. Dužina  je biela, na reze hrdzavie, vôňa nenápadná, v starobe haringová, chuť ako lieskové oriešky. Výtrusný prach je biely

rastie od júna do októbra v svetlých suchých listnatých lesoch, najmä v dubinách

s jedlou plávkou modrastou (Russula cyanoxantha), ktorej klobúk je viac sfarbený do fialova a lupene má pružné a nelámavé

Rýdzik smrekový

Lactarius deterrimus

výborná jedlá huba

oranžová plodnica so zelenými odtieňmi na klobúku, poranené miesta zelenajú, mlieko sa sfarbuje z oranžova do vínovo červena

Klobúk s priemerom 3-10cm je spočiatku klenutý, potom rozprestretý, nakoniec lievikovito prehĺbený, , dlho s ohnutým okrajom, červenooranžový, pri okraji pásikavý. Lupene sú husté, nerovnako dlhé, oranžové, pri otlačení špinavozelené. Hlúbik je 3-7cm dlhý a 1-2,5cm hrubý, valcovitý, dutý, tvrdý ale krehký, pri otlačení zelenajúci. Dužina je tvrdá, pevná, neskôr drobivá, belavá, pri vylučovaní mlieka sa sfarbuje do oranžova, potom do špinavo zelena. Chuť je horkasto pálivá, vôňa ovocná. Mlieko je oranžové, po 20 minútach vínovočervené, starnutím mizne, horko pálivé

rastie koncom leta a v jeseni v mladých machnatých smrečinách

s rýdzikom pravým (Lactarius deliciosus), ktorý zelenie len na poranených miestach  rastie v borinách; s rýdzikom sosnovým (Lactarius pinicola), ktorý je rapavý na hlúbiku aj klobúku, zelenie len v starobe alebo pri poranení; s rýdzikom lososovoružovým (Lactarius salmonicolor), ktorý má  oranžovočervené mlieko stálej farby, klobúk a hlúbik vôbec nezelenejú; s rýdzikom krvavým (Lactariussanguifluus), ktorý má mlieko krvavočervené

Rýdzik surovičkový

Lactarius volemus

dobrá jedlá huba

oranžovo hnedý klobúk, vôňa dužiny je zmesou haringovej a hruškovej arómy, biele nepálivé mlieko, ktoré sa na vzduchu sfarbuje do špinavo hneda, lupene pri otlačení a dužina v reze hnednú

Klobúk s priemerom 5-15cm je spočiatku plocho klenutý, neskôr plocho rozložený, prehĺbený bez hrboľa, červenohnedý, hnedý. Lupene sú prirastené až slabo zbiehavé, husté, tvrdé, krémové. Pri otlačení hnednú. Hlúbik je 5-12cm dlhý a 1-3 cm hrubý, valcovitý, plný, rovnako sfarbený ako hlúbik. Dužina je tvrdá, lámavá, žltobiela, vylučuje mlieko, na reze mení farbu na špinavohnedú, chuť sladká, vôňa haringovo-ovocná. Mlieko je biele, na vzduchu sa sfarbuje do siva, chuť má sladkú, neskôr príkru. Výtrusný prach je krémový až bledo okrový

rastie roztrúsene v lete a v jeseni v listnatých aj ihličnatých lesoch, najmä v teplejších dubinách, bučinách a borinách

s jedlým rýdzikom hnedastým (Lactarius quietus), ktorý páchne po plošticiach a jeho mlieko má žltú farbu; s nejedlým rýdzikom ryšavým (Lactarius rufus), ktorý je menší, tmavší, s hrboľom, mlieko je veľmi pálivé; s jedovatým rýdzikom vodovo mliečnym (Lactarius helvus), ktorý má vodnaté mlieko a vôňu polievkového korenia

Rýdzik nádherný

Lactarius representaneus

nejedlá huba

plodnica so žltým klobúkom, ktorý má dlho ohnutý okraj, celá plodnica pri otlačení a v reze fialovie, biele mlieko po chvíli taktiež fialovie

Klobúk s priemerom 6-15cm je spočiatku klenutý, potom plochý, s prehĺbeným stredom a ohnutým okrajom.  Za vlhka lepkavý, pri otlačení purpurovie. Lupene sú husté, úzke, mäkké, krémovej farby, pri poranení fialovejú. Hlúbik je 7-16cm dlhý a 2-3cm hrubý, valcovitý, hladký, suchý, v dospelosti dutý, za vlhka slizký. Má rovnakú farbu ako klobúk, pri otlačení fialovie. Dužina je hrubá, tvrdá, krémová, na reze fialovie, chuť je horkasto-sladká, vôňa mydlová. Mlieko je biele, na reze fialovie, chuť má mierne horkastú. Výtrusný prach je svetložltý

rastie v lete a v jeseni vo vlhkých kyslých smrečinách, brezinách aj vrbinách, najmä v podhorských a horských oblastiach

s nejedlým rýdzikom rapavým (Lactarius scrobiculatus), ktorý má žltnúce mlieko a pri otlačení nefialovie; s nejedlým rýdzikom kravským  (Lactarius torminosus), ktorý má pásikavý klobúk, hnedočervený, pri otlačená nefialovie, mlieko je trvale biele a rastie len pod brezami

Drobuľka Candolleova

Psathyrella candolleana

jedlá huba horšej akosti

krehký klobúk za sucha hlinovo belavý, za vlhka žlto hnedý, fialkovasté lupene s bielym ostrím

Klobúk s priemerom2-7cm je spočiatku klenutý, neskôr plochý a holý. Je vráskavý, belavý, hladký. Za mlada je na okraji ovešaný zvyškami plachtičky, ktoré v dospelosti miznú. Lupene  sú husté, pri hlúbiku vykrojené, najprv belavé, nakoniec purpurovo hnedé. Hlúbik je 4-12cm dlhý a 0,4-0,8cm hrubý, dutý, hladký, lesklý, biely. Dužina je tenká, krehká, bez výraznej chuti a zápachu. Výtrusný prach je purpurovo hnedý

rastie hojne v skupinách alebo v trsoch od jari do jesene v listnatých lesoch, v parkoch, vo vlhkých jelšinách, na hnilých pňoch (dub, buk, jelša) a v ich blízkosti

s jedlou drobuľkou bukovou (Psathyrella leucotephra), ktoré má sivšie lupene a na hlúbiku prsteň; s nejedlou drobuľkou trsovitou (Psathyrella mumltipedata), ktorá rastie v trsoch, pričom viac plodníc vyrastá zo spoločnej bázy

Rozpadavec dlabaný

Calvatia utriformis

dobrá jedlá huba

belavá plodnica hruškovitého tvaru, hore rozšírená, v mladosti s bielou dužinou, ktorá starnutím mení farbu na olivovo hnedú

Klobúk s priemerom 10-15cm je guľovitá, hruškovitá, hore širšia, smerom k báze zvlnená, rozpukaná, zrnitá a biela, neskôr pokrytá špicatými výrastkami. V starobe sa vrchná časť rozpadáva. Dužina je najskôr biela, mäkká, dozrievaním mení farbu na olivovo hnedú a mäkne. Nakoniec uschne, hnedne a postupne sa vyprašuje. Kým je dužina biela, má jemnú chuť a hubovú vôňu. Výtrusný prach je tmavohnedý

rastie od mája do jesene na lúkach, pasienkoch a na svetlých okrajoch lesov

s jedlým vatovcom obrovským (Langermannia gigantea), ktorý vytvára veľké oválne plodnice široké až 50cm a má vždy hladkú pokožku; s jedlým rozpadavcom stopkatým (Calvatia excipuliformis), ktorý má užšie a vyššie valcovito stopkaté plodnice v hornej časti guľovité