Otázky a odpovede k predmetu: Poľovnícka zoológia a biológia - Kategória otázok: M2


Otázky a odpovede k predmetu: Poľovnícka zoológia a biológia - Kategória otázok: M1

Kategória otázok: M2: Poľovnícka zoológia a biológia

 

Podľa zákona o poľovníctve sa zver delí na dve hlavné na skupiny:

zver srstnatú a zver pernatú

 

Pod pojmom zver sa rozumie:

populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č.1 zákona o poľovníctve

 

Pod pojmom malá zver sa rozumie:

zver bažantia, zajačia a jarabičia

 

Pod pojmom zver raticová sa rozumie:

daniel škvrnitý, diviak lesný, jeleň lesný, jeleň sika, kamzík vrchovský alpský, kamzík vrchovský tatranský, los mokraďový, muflón lesný, jeleník (pasrnec) bielochvostý, srnec lesný a zubor hrivnatý

 

Pod pojmom veľké šelmy sa rozumie:

medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a šakal zlatý

 

Pod pojmom krkavcovité vtáky sa rozumie:

havran čierny, kavka tmavá, krkavec čierny, vrana túlavá

východoeurópska a zapadoeurópska, straka čiernozobá a sojka škriekavá

 

Králičia zver pohlavne dospieva:

už v roku, v ktorom sa narodila, t.j. vo veku 5 – 6 mesiacov, takže ranné mláďatá sa môžu ešte v tom istom roku honcovať

 

Zafarbenie srsti svišťa vrchovského (Marmota marmota) je:

hnedo šedé so žltkastým nádychom, vrchná časť hlavy a koniec chvosta sú čierne

 

Zimné obdobie prečkáva svišť vrchovský:

v tzv. pravom zimnom spánku a tento po celé zimné obdobie (6,5 – 7 mesiacov) neprerušuje

 

Svišť vrchovský je veľmi ostražitý a v prípade nebezpečenstva alebo

znepokojenia sa ozýva typickým:

ostrým varovným hvizdom

 

Sfarbenie srsti ondatry pižmovej (Ondatra zibethica) je:

hrdzavohnedé až šedohnedé, spodná časť tela je šedohnedá až žltohnedá

 

Pôvodnou domovinou ondatry pižmovej je:

Severná Amerika

 

Ondatra pižmová žije:

okolo stojatých aj tečúcich vôd monogamne v pároch alebo rodinách

 

Zo zmyslov má medveď hnedý najlepšie vyvinutý:

čuch a sluch, zrak má slabší

 

Doba párenia medveďa hnedého prebieha:

v máji až júli, prípadne aj v auguste

 

Zimné obdobie prečkáva medveď hnedý:

v nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdnenia a doplnenia tekutín

 

Medvedica vrhá vo februári a marci:

2 – 3 medvieďatá o hmotnosti 0,4 kg , ktoré sú 30 dní slepé

 

Zo zmyslov má vlk najlepšie vyvinutý:

čuch a sluch, zrakom sa orientuje len na kratšiu vzdialenosť

 

Doba párenia vlkov prebieha:

v januári až marci

 

Dĺžka gravidity u vlčice je:

62 – 65 dní, t.j. asi 9 týždňov

 

Zo zmyslov má líška hrdzavá výborne vyvinutý:

čuch, sluch i zrak

 

Kankovanie (párenie) líšok prebieha:

v januári a februári

 

Líška hrdzavá vrhá v apríli až v máji v brlohu, ktorý si sama vyhrabáva:

3 – 8 a niekedy aj viac líščat, ktoré sú asi 14 dní slepé

 

Zafarbenie srsti psíka medvedíkovitého je:

hnedé so šedým až načernalým nádychom, hlava je svetlošedá s predĺženou srsťou vytvárajúcou v lícnej časti biele pruhy do strán

Zimné obdobie prečkáva psík medvedíkovitý:

v nepravom zimnom spánku, ktorý prerušuje

 

Zafarbenie srsti mačky divej je:

šedo hnedé s hnedočiernymi alebo čiernymi pruhmi, smerom k chrbtu tmavnú, spodná časť tela je svetlejšia, špinavo šedá, koniec chvosta je širší, akoby guľatý a čierny, počet pruhov (prstencov) na chvoste je 4 – 5

 

Zo zmyslov má mačka divá najlepšie vyvinutý:

zrak a sluch, čuch je veľmi slabý

 

Kankovanie (párenie) u mačky divej prebieha:

vo februári až marci

 

Dĺžka gravidity u mačky divej je:

63 dní

 

Mačka divá vrhá v apríli až júni:

3 – 6 mačiat, ktoré sú prvých 10 – 12 dní slepé

 

Zafarbenie srsti rysa ostrovida je:

hrdzavohnedé alebo hrdzavošedé s nepravidelnými hnedočiernymi škvrnami, konce ušníc sú zakončené čiernymi štetinami, po stranách hlavy je predĺžená svetlejšia belavá srsť v tvare bokombrady, krátky chvost je na konci hnedočierny až čierny

 

Zo zmyslov má rys najlepšie vyvinutý:

zrak a sluch, čuch je veľmi slabý

 

Ak ide o spôsob života, rys ostrovid žije:

okrem doby kankovania a starostlivosti o mláďatá samotársky vo vlastnom vymedzenom teritóriu a je aktívny za súmraku a v noci, vo dne len v období starostlivosti o mláďatá

 

Kankovanie (ruja) u rysa ostrovida prebieha:

od februára do začiatku apríla

 

Samica rysa vrhá v máji až začiatkom júna:

2 – 4 rysíčatá, ktoré sú prvých 14 dní slepé

 

V potrave rysa jednoznačne prevláda:

srnčia zver, zajac poľný

 

Vydra riečna je prispôsobená stavbou a tvarom tela životu vo vode, k čomu

využíva:

plávacie blany medzi prstami na predných končatinách, uzavierateľné nozdry a ušné otvory, ako aj výborný zrak a hmatové fúzy po stranách pysku a nad očami

 

Sfarbenie srsti jazveca lesného je:

šedo žlté, hlava je bledo šedá s 2 čiernymi pruhmi cez oči, spodná časť tela a končatiny sú čierne, chvost je šedo biely, srsť je hrubá, štetinovitá

 

Zo zmyslov má jazvec najlepšie vyvinutý:

zrak a sluch, čuch je pomerne slabý

 

Párenie (chrutie) u jazveca lesného prebieha:

dosť nepravidelne , a to od konca apríla až začiatku mája do augusta

 

Dĺžka gravidity u jazvečice je:

7 – 8 mesiacov, z toho asi 5 mesiacov je latentná gravidita

 

 Jazvečica vrhá vo februári až marci:

3 – 5 mláďat, ktoré sú lysé a 4 – 5 týždňov slepé

 

Zimné obdobie prečkáva jazvec lesný so značnými tukovými rezervami:

v 3 – 4 mesačnom nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdňovania

 

Zafarbenie srsti kuny lesnej (Martes martes) je:

hnedé s tmavším lesklým nádychom na chrbte, na krku má žltú škvrnu (náprsenku), ktorá sa nerozdvojuje na predné končatiny

 

Zafarbenie srsti kuny skalnej (Martes foina) je:

svetlohnedé s nádychom do šeda, na krku má bielu náprsenku, ktorá sa vidlicovito rozvetvuje na prednú plochu hrudníkových končatín

 

Obdobie párenia kún prebieha:

v júli a auguste

 

Zo zmyslových orgánov kuny majú najlepšie vyvinutý:

čuch, sluch a zrak

 

Zafarbenie srsti tchora tmavého (Mustela putorius) je:

hnedé až tmavohnedé, hruď, boky, končatiny a chvost sú tmavšie až do čierna, podsada je žltkastá až belavá, prúžok nad očami a okraje ušníc sú svetlé

 

Obdobie párenia u tchorov je:

v marci a apríli

 

Zafarbenie srsti hranostaja čiernochvostého (Mustela erminea) je:

v letom období škoricovo hnedé , krk, brucho a vnútorné plochy končatín sú belavé až biele, koniec chvosta je čierny, v zimnom období je biele, len koniec chvosta ostáva čierny

 

Dĺžka tela dospelých lasíc sa pohybuje medzi:

hranostaj 21 – 29 cm, lasica 15 – 25 cm

 

Kelce sa u srnčej zveri:

vyskytujú výnimočne a sú slabé a dosť sploštené

 

Po ukončení rastu pučníc začína na nich mladému srnčekovi vyrastať prvé parožie, tzv. „nulté“

jeho rast býva dokončený v 7. až 9. mesiaci života a má spravidla tvar paličiek o dĺžke okolo 2 cm

 

Prvé parožie (tzv. „nulté“), majúce tvar paličiek vytĺka mladý srnček:

v januári až februári nasledujúceho roku a krátko na to koncom februára, začiatkom marca ich zhadzuje

 

Srnček s prvým parožím (tzv.„nultým“) sa nazýva:

paličkár

 

Druhé parožie (parožky)ročného srnčeka:

už má ružice, môže mať vetvenie a slabé perlenie

 

 Po zhodení prvého parožia (tzv. „nultého“) tvaru paličiek nasadzuje srnec ihneď druhé parožie, ktoré dorastie:

v máji až začiatkom júna a vytĺka ho v júni až začiatkom júla a zhadzuje koncom novembra až decembra

 

Ročný srnec s druhým parožím býva spravidla:

špičiak a len zvlášť dobre založený srnec nasadzuje parožky vidláka alebo šestoráka

 

2 - ročný srnec v 3. roku života a nasledujúcich rokoch nasadzuje parožie:

minimálne vidláka a dobre založený srnec stupeň šestoráka, pričom tento stupeň obyčajne už neprekračuje i keď vzácne dochádza i k bohatšiemu vetveniu parôžkov, napr. osmoráka, či dokonca desatoráka

 

Dospelý srnec vytĺka parožky v:

koncom marca a apríli a zhadzuje v októbri a novembri

 

Najčastejším tvarom srnčieho parožia je stupeň:

šestoráka

 

Vek živej srnčej zveri možno odhadnúť:

podľa celkového vzhľadu a držania tela, tvaru hlavy, šírky nosnej škvrny, šírky krku, podľa doby prefarbovania a vytĺkania a tiež podľa chovania v čriede

 

Vek ulovenej srnčej zveri zisťujeme pomerne spoľahlivo, a to podľa:

vývoja a stupňa opotrebovania chrupu, najmä stoličiek

 

Pôvodnou domovinou (areálom) jeleňa siku je:

východná Ázia (Ďaleký východ a Japonsko)

 

Sfarbenie srsti v letnom období (s výnimkou melanotických jedincov) je u jeleňa siky japonského spravidla:

sýto gaštanovo červené až žltkas to hnedé s drobnými bielymi škvrnami

 

Los európsky ako najmohutnejšia parohatá zver môže dosiahnuť v dospelosti (5 – 10 rokov) hmotnosť až:

500 kg (najčastejšie do 400 kg)

 

Losica dosahuje v dospelosti (okolo 7. roku života) až:

350 kg

 

Tetrov hlucháň sa vyznačuje:

nápadným pohlavným dimorfizmom (dvojtvárnosťou)

 

Zafarbenie sliepky tetrova hlucháňa je:

hrdzavohnedé, tmavo priečne škvrnité

 

Obľúbeným biotopom tetrova hlucháňa sú:

staré ihličnaté lesy na hrebeňoch hôr

 

Tok tetrova hlucháňa prebieha na tokaniskách v období od:

marca do konca mája a to v závislosti na počasí a nadmorskej výšky

 

Tetrov holniak sa vyznačuje:

nápadným pohlavným dimorfizmom v zafarbení

 

Zafarbenie sliepky tetrova je:

hrdzavohnedé s tmavohnedými priečnymi pásikmi, zobák tmavohnedý

 

Obľúbeným životným prostredím (biotopom) tetrova holniaka sú:

okraje hôr, rúbaniská, lesné čistinky, vresoviská a rašeliniská

 

Tok tetrova holniaka prebieha:

od polovice marca do konca mája, tok prebieha na zemi

 

Kohút tetrova holniaka počas toku vzdáva hlas označovaný ako:

šuíkanie s následným zreteľným bublaním

 

Pokiaľ ide o spôsob života jariabka hôrneho žije:

monogamným spôsobom života, v ihličnatých a zmiešaných lesoch

 

Na rozdiel od sliepočky má kohútik jariabka hôrneho:

na hlave chocholček a na brade výraznú bielo olemovanú čiernu škvrnu

 

Tok u jariabka hôrneho prebieha od:

od polovice marca do konca apríla, na zemi alebo na spodných konároch  stromov

 

Jariabky hôrne sa párikujú:

na jeseň od začiatku septembra do konca októbra

 

Základné sfarbenie obidvoch pohlaví jarabice poľnej je:

vrch tela sivohnedý, spodok hnedosivý s množstvom škvŕn vlniek a pásikov

 

Kohútik jarabice poľnej na rozdiel od sliepočky má:

na krídlových krovkách len pozdĺžny svetlý pás pri osi pera

 

Hmotnosť dospelej jarabice poľnej sa pohybuje v rozpätí:

od 0,35 – 0,45 kg

 

Hmotnosť dospelého bažanta poľovného sa pohybuje medzi:

1,1 až 2,0 kg u kohúta, 0,8 až 1,4 kg u sliepky

 

Sliepka bažanta poľovného má sfarbenie:

hnedé až sivohnedé viac - menej zemité s jarabou kresbou

 

Vek u bažanta poľovného (kohúta) na výrade určujeme:

podľa ostrohy, u dospelého kohúta je dlhšia a ostro zakončená, u mladého krátka a tupá

 

Pokiaľ ide o spôsob života bažant žije:

polygamne (1 kohút s 3 – 4 sliepkami), spoločne sa zdržujú len v priebehu toku

 

Tok jarabice poľnej prebieha:

od konca marca do konca apríla, keď sa jarabice celý deň ozývajú čirikaním a páriky si vymedzia teritória

 

Pôvodnou domovinou bažantov je oblasť:

juhozápadný Kaukaz, východná Ázia a Japonsko

 

Bažant poľovný sa vyznačuje:

výrazným pohlavným dimorfizmom (v sfarbení)

 

Tok bažanta poľovného prebieha od:

konca marca do polovice mája, ale pri náhradnej znáške až do konca júna

 

Sliepka bažanta si zakladá hniezdo:

na zemi v plytkej jamke, ktorú len slabo vystiela kúskami rastlín a perím prevažne v travinách a burinách

 

Pôvodnou domovinou morky divej je:

severná Amerika

Sfarbenie oboch pohlaví morky divej je:

tmavo sivé až čierne s prímesou hnedej a bronzovým leskom

 

Sfarbenie lysky čiernej v oboch pohlaviach je:

čierne s bielou lysinou na čele a bielym zobákom

 

Drop fúzatý je najväčším stepným vtákom:

Európy

 

 Sfarbenie sluky lesnej je:

na chrbte hrdzavohnedé, na temene hlavy má priečne tmavé pruhy a na brušnej strane žltkasto hnedé

 

Pre sluku lesnú je charakteristický:

dlhý zobák 71 až 78 mm a pomerne krátke nohy

 

Tok sluky lesnej prebieha na jarnom ťahu približne od:

polovice marca do konca apríla

 

Pokiaľ ide o spôsob života čajky smejivej je:

sťahovavý vták, žijúci monogamne v pároch na okrajoch vodných plôch v kolóniách

 

Pokiaľ ide o spôsob života, hus divá je:

monogamný druh, ktorý žije v trvalých pároch vytvorených z mladých jedincov na jeseň a ktoré zotrvávajú spolu po celý život

 

Rad sokolotvaré, čiže dravé vtáky rozdeľujeme do troch čeľadí:

sokolovité, jastrabovité, kršiakovité

 

Čriedu jeleníc vedie:

vedúca jelenica, spravidla skúsený, kondične silný jedinec stredného veku s jelenčaťom

 

Čriedu jeleňov vedie:

najmladší jeleň

 

Čriedu jelenice opúšťajú jedine:

pri kladení mláďat ale skoro sa do nej aj s mláďaťom vracajú

 

Čriedy jeleňov sa pred rujou:

rozpadajú

 

Zo zmyslov má jelenia zver najdokonalejšie vyvinutý:

čuch a sluch

 

Jelene sa v priebehu ruje ozývajú:

hlbokým hrdelným ručaním

 

Podľa intenzity ručania jeleňov hovoríme:

hlasitej alebo tichej ruji

 

Tichá jelenia ruja prebieha:

za teplého počasia ale hlavne pri nedostatku dospelých jeleňov

 

Jelenia zver, samčia i samičia pohlavne dospieva:

už v druhom roku života

 

Ruja u jelenej zveri spravidla prebieha:

od 10. septembra do 10. októbra

 

Vek jeleňa v revíri určujeme podľa:

celkového vzhľadu tela – postavy

 

Samcom jelenej zveri vyrastajú na hlave parohy, ktoré:

každoročne zhadzuje a znovu nasadzuje

 

Paroh jelenej zveri je:

kostný útvar

 

Parohy jeleňovi každoročne vyrastajú z:

pučníc

 

Po ukončení rastu pučníc mladému jeleňovi narastie prvé parožie vo

veku:

14 mesiacov

 

Jeleňa s prvým parožím nazývame:

ihličiak

 

Kmeň, hlavná os jelenieho parohu má tieto časti:

ružicu, ryhy, perly, vetvy

 

Prvá vetva nad ružicou na kmeni jelenieho parohu sa nazýva:

očnica

 

Druhá vetva nad očnicou na kmeni jelenieho parohu sa nazýva:

nadočnica, ktorá u niektorých jedincov môže chýbať

 

Tretia vetva nad nadočnicou na kmeni jelenieho parožia sa nazýva:

stredná vetva

 

Štvrtá vetva na kmeni jelenieho parohu nad strednou vetvou, resp.

medzi strednou vetvou a korunou, ktorá sa započítava do koruny sa nazýva:

vlčia vetva (nesprávne - vlčník)

 

Kmeň jelenieho parohu môže byť zakončený:

ihlicovite, vidlicou alebo korunou

 

Korunou označujeme koniec kmeňa jelenieho parohu, keď je:

kmeň zakončený min. troma vetvami

 

Rozšírená časť kmeňa jelenieho parožia tesne nad pučnicou sa nazýva:

ružica

 

Jeleň, ktorý má na každom kmeni rovnaký počet vetiev sa nazýva:

pravidelný

 

Pôvodnou domovinou danielej zveri je:

predná a malá Ázia

 

Čriedu danielov vedie:

najsilnejší dospelý daniel a postavenie v čriede nestráca ani po zhodení parožia

 

Čriedu danielic vedie:

vedúca danielica, ktorá je najostražitejšia, najskúsenejšia a zároveň i vodiaca danielica

 

Danielia zver je najčastejšie sfarbená:

svetlo hrdzavé s bielymi škvrnami po tele a tmavým pásom na chrbte, ktorý siaha až na chvost, v zime je sivohnedý bez výrazných škvŕn

 

Zo zmyslových orgánov u danielej zveri je najlepšie vyvinutý:

čuch a sluch

 

Dospelá danielia zver dosahuje hmotnosť od:

50 do 90 kg daniel a od 40 do 55 kg danielica

 

Daniela ruja trvá:

od 5. októbra do začiatku novembra

 

Danielice sa aktívne zúčastňujú ruje už:

v 2. roku života

 

Dospelé daniele v priebehu ruje:

sa neustále ozývajú chrapľavým hrdelným chŕkaním

 

Daniel v priebehu ruje sa správa tak, že:

nevyhľadáva danielice, naopak rujné danielice a danieličky prichádzajú na rujovisko za danielom

 

Hmotnosť dospelej muflonej zveri je:

40 až 55 kg muflón, 30 až 40 kg muflonica

 

Duté rohovité tuľajky u muflóna sú:

derivátom kože, keď koža na báze rohových kostí postupne rohovatie

 

Muflonia ruja prebieha od:

konca októbra do začiatku decembra

 

Vek baranov u muflónej zveri v revíri odhadujeme:

podľa mohutnosti tela a tuľajok, veľkosti bielej tvárovej masky

 

Kamzík vrchovský tatranský je:

pôvodným druhom našej fauny

 

Zo zmyslov má kamzičia zver najlepšie vyvinutý:

výborný zrak, dobrý čuch, sluch ale i hmat v oblasti pyskov

 

Ruja u kamzičej zveri prebieha od:

začiatku novembra do polovice decembra

 

Kamzičia zver žije:

v čriedach oddelených podľa pohlavia a staré kamzíky samotársky

 

Rozdiel v tvare rožkov medzi kamzíkom a kamzicou je:

u kamzíka sú na báze silnejšie a viac hákovito zahnuté

 

Živá hmotnosť dospelej diviačej zveri je od:

120 až 250 kg u kanca (výnimočne cez 300 kg) a 80 až 150 kg u diviačice (výnimočne do 200 kg)

 

Zo zmyslov je u diviačej zveri najlepšie vyvinutý:

čuch a sluch, zrak je slabší

 

Letná srsť diviačej zveri je na rozdiel od zimnej:

riedka a krátka, svetlejšia čiernosivá, hnedosivá a sivá, bez podsady, na chrbte riedke štetiny

 

Očné zuby diviakov – kancov tzv. kly:

nie sú zakončené koreňom a preto neustále dorastajú

 

Očné zuby diviačice sú:

nápadne kratšie a slabšie, takmer nevyčnievajúce z rypáka a sú zakončené úzkym otvorom do zubnej dutiny

 

Párenie diviačej zveri prebieha spravidla od:

novembra do konca januára

 

Dĺžka gravidity u diviačice trvá:

114  – 118 dní, t. j. 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni

 

Diviačica rodí, poľovnícky vrhá:

3 až 8 diviačat, výnimočne 10 až 12 diviačat

 

Čriedu diviačej zveri vždy vedie:

spravidla najstaršia a najskúsenejšia vodiaca diviačica, len v období párenia sa na konci čriedy zdržujú kance

 

Počas roka diviačia zver žije prevažne:

vo väčších čriedach, ktoré pozostávajú z materských skupín, ktoré tvoria vodiace diviačice, ich diviačatá a ich vlaňajšie potomstvo – lanštiaky, pričom lanštiaky samčieho pohlavia po dosiahnutí pohlavnej zrelosti sú z čriedy vyhnané

 

Charakteristickým znakom čeľade zajacotvarých sú:

nápadne dlhšie a silnejšie zadné nohy (štvorprsté) ako kratšie predné nohy (päťprsté) zakončené ostrými pazúrmi

 

Dospelý zajac poľný (Lepus europaeus) dosahuje priemernú hmotnosť:

4 kg

 

Zo zmyslových orgánov u zajaca poľného je najlepšie vyvinutý:

sluch, pričom čuch podľa ktorého sa orientuje na kratšiu vzdialenosť a zrak sú slabšie

 

Zajac poľný žije:

prevažne nočným, samotárskym a polygamným spôsobom

 

Obdobie párenia, poľovnícky honcovania zajaca poľného začína v

našich podmienkach:

za miernych zím už na začiatku januára a končí v auguste

 

Zajačica poľná vrhá mláďatá:

osrstené a vidiace do plytkej jamky na zemi

 

Hmotnosť dospelého králika divého sa pohybuje medzi:

1,3 – 2,2 kg, v priemere 1,5 kg

 

Králik divý žije:

prevažne nočným spôsobom života, polygamne v mnoho početných kolóniách, na ľahkých piesočnatých pôdach kde si vyhrabáva hlboké a členité diery (brlohy) od ktorých sa veľmi nevzdiaľuje

 

Párenie, poľovnícky honcovanie u králika divého prebieha:

podľa počasia, spravidla už začiatkom februára a trvá nepretržite do jesene

 

Dĺžka gravidity u králičice divej trvá:

28 až 32 dní

 

Z čeľade holubotvarých sa u nás vyskytujú:

hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik

 

Z čeľade holubotvarých medzi sťahovavé druhy patria:

hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik

 

Pre čeľaď holubotvaré je charakteristické:

v priebehu odchovnej sezóny znášajú 2 až 3 krát po dve biele vajcia na ktorých sedia 14 – 17 dní

 

Charakteristické znaky kormorána veľkého sú:

veľký čierny vták s hnedým nádychom a bielou kresbou na hlave o hmotnosti 1,7 až 2,6 kg, hniezdi v kolóniách na vysokých stromoch, živý sa prevažne rybami a je sťahovavý

 

Charakteristické znaky volavky popolavej sú:

na chrbte popolavý až modrosivé, hlava a krk sú biele, hmotnosť 1 – 2 kg, medzi prstami chýbajú plávacie blany, hniezdi na stromoch často v kolóniách, ale aj jednotlivo, živí sa prevažne rybami, obojživelníkmi, hmyzom a je sťahovavým vtákom

 

Charakteristické znaky drozda čvikotavého sú:

má sivú hlavu, záhlavie, chvost a krovky, čim sa odlišuje od ostatných drozdov, hmotnosť sa pohybuje od 90 do 110 gramov, je sťahovavým vtákom

 

Charakteristické znaky krkavca čierneho sú:

má celé telo čierne, pomerne veľký kovovolesklý zobák a klinovitý chvost, hniezdi na stromoch a skalách, žije monogamne a v zime sa zhlukuje do menších kŕdľov, je stálym vtákom

 

Charakteristické znaky medvedíka čistotného sú:

tvarom ohnutého chrbta pripomína mačku, tvárová časť je svetlá s priečnym tmavým pruhom cez oči, má dlhšiu srsť, chvost sivý s čiernymi obrúčkami, hmotnosť 4,5 až 16 kg patrí medzi nepravých zimných spáčov

 

Charakteristické znaky zubra hrivnatého sú:

najväčší európsky cicavec z čeľade turovitotvarých, je celý tmavohnedý s  pomerne jemnou, na prednej časti tela predlženou srsťou, rohy sú krátke a vytočené do hora, dospelý býk dosahuje hmotnosť do 1 000 až 1 300 kg,

 

Diviačie kly sú:

očniaky v čeľusti (horné) a v sánke (dolné) diviaka, ktoré sa uchovávajú ako trofej

 

Fialka je:

pachová žľaza nad koreňom chvosta líšky hrdzavej

 

Fučanie je:

hlasový prejav diviačej zveri po zvetrení nebezpečenstva

 

Grúlenie zveri je:

výhražný hlasový prejav diviaka lesného

 

Hniezdenie je:

stavanie hniezd, znášanie vajec a sedenie na nich

 

Hrabanisko, správne hrabanka je:

miesto, kde hrabal srnec, slúži mu na značkovanie teritória

 

Hradovací strom je:

strom, na ktorý si pravidelne sadá pernatá zver odpočívať alebo spať

 

Hradovanie je:

sedenie a odpočívanie niektorých druhov pernatej zveri na hradovacom strome

 

Kvorkanie je:

vŕkavý hlasový prejav tokajúceho samčeka sluky pri večernom prelete

 

Lopata je:

lopatovite rozšírená horná plochá časť kmeňa parohu daniela a losa

 

Lopatár je:

daniel alebo los s plne vyvinutým lopatovitým parožím

 

Maska je:

výrazné sfarbenie tvárovej časti hlavy zvieraťa, odlišné od sfarbenia ostatného tela

 

Mraučanie je:

hlasový prejav mačkovitých šeliem

 

Mrnkanie je:

málo výrazný hlasový prejav jeleňa v ruji

 

Mrmlanie = mumlanie je:

typický hlasový prejav medveďa

 

Paličkár je:

srnec, spravidla mladý, s drobnými parožkami (tzv. nulté parožie) v podobe nerozvetvených kmienkov dlhých len niekoľko cm

 

Panáčkovanie je:

vztyčovanie sa niektorých druhov malých cicavcov (zajac, králik, svišť, lasica, syseľ) na zadných nohách pri pozorovaní okolia

 

Parohy sú:

plné kostené útvary vyrastajúce z výbežkov čelových kostí (pučníc) jeleňov

 

Parochňa, resp. parochňovité parožie je:

stále rastúci, nedostatočne kostnatejúci deformovaný parožný útvar, ktorý zver nevytĺka ani nezhadzuje pre hormonálnu poruchu

 

Parochniar je:

samec parohatej zveri, ktorá má parožie zmenené na parochňu

 

Pelech je:

miesto, kde odpočívajú, spia, rodia a odchovávajú mláďatá niektoré druhy malej srstnatej zveri, najmä šelmy napr. kuny a zajace

 

Penisová kosť je:

kostička vystužujúca pohlavný úd samcov šeliem

 

Myškovanie je:

napodobňovanie pišťania, ktorým sa vábi na dostrel líška alebo iná dravá zver

 

Pĺznutie, nesprávne presrsťovanie je:

výmena srsti najmä v jarnom období

 

Rohovina je:

produkt pokožkových buniek, na niektorých miestach vytvára pevné tvrdé rohovinové útvary, napr. ratice, pazúry, tuľajky, zobák

 

Rohy sú:

kužeľovitý kostený výrastok na čelovej kosti obalený rohovinovou tuľajkou

 

Zimný spánok (hibernácia) je:

dlhodobá spánková letargia, umožňujúca niektorým druhom zvierat prežiť nepriaznive ekologické podmienky zimného obdobia

 

Na obrázku vidíte:

kuna lesná

 

 

 

 

 

 

 

 

kunu lesnú

 

Na obrázku vidíte:

kuna skalná

 

 

 

 

 

 

 

kunu skalnú

 

Na obrázku vidíte:

tchor tmavý

 

 

 

 

 

 

 

 

tchora tmavého

 

Na obrázku vidíte:

králik divý

 

 

 

 

 

 

 

 

 

králika divého

 

Na obrázku vidíte:

zajac poľný

 

 

 

 

 

 

 

 

zajaca poľného

 

Na obrázku vidíte:

psík medvedikovitý

 

 

 

 

 

 

 

 

 

psíka medviedikovitého

 

Na obrázku vidíte:

los mokraďový - samica

 

 

 

 

 

 

 

samicu losa mokraďového

 

Na obrázku vidíte:

rys ostrovid

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

rysa ostrovida

 

Na obrázku vidíte:

tetrov holniak

 

 

 

 

 

 

 

 

tetrova holniaka

 

Na obrázku vidíte:

tetrov hlucháň

 

 

 

 

 

 

 

 

 

tetrova hlucháňa

 

Na obrázku vidíte:

jarabica poľná

 

 

 

 

 

 

 

 

 

jarabicu poľnú

 

Na obrázku vidíte:

jariabok lesný

 

 

 

 

 

 

 

jariabka lesného

 

Na obrázku vidíte:

holub hrivniak

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

holuba hrivnáka

 

Na obrázku vidíte:

hrdlička poľná

 

 

 

 

 

 

 

 

 

hrdličku poľnú

 

Na obrázku vidíte:

kačica divá

 

 

 

 

 

 

 

 

 

kačicu divú

 

Na obrázku vidíte:

havran čierny

 

 

 

 

 

 

 

 

 

havrana čierneho

 

Na obrázku vidíte:

vrana túlavá

 

 

 

 

 

 

 

 

 

vranú túlavú

 

Na obrázku vidíte:

jazvec lesný

 

 

 

 

 

 

 

 

jazveca lesného

 

Na obrázku vidíte:

jastrab lesný

 

 

 

 

 

 

 

 

 

jastraba lesné

 

Otázky a odpovede si môžete stiahnúť

...:::TU:::...