Vyhľadávanie miest bohatých na ryby

Výber vody a miesta

V tejto časti vám predstavíme rôzne typy vôd a pomôžeme vám vo výbere vhodného miesta, aby k vám boli ryby blízko už od prvej chvíle. Je niekoľko základných tipov, pomocou ktorých sa dajú nájsť dobré a s veľkou pravdepodobnosťou úspešné loviská, veď ryby sa vo vode nenachádzajú len tak roztrúsene. Skutočne spoznanie vody a získanie citu pre rozoznanie toho, kde sa ktorá ryba nachádza, si vyžaduje veľa dní strávených na brehu. To sa nedá naučiť z kníh, iba skúsenosťami a neprestajným pozorovaním prostredia. 

 

Plytké jazerá

Pre začínajúcich rybárov sú najvhodnejšie prehľadné vody, ktoré sú vo vzdialenosti nahadzovania hlboké maximálne tri metre. Ale kde sú v tejto vode ryby? Najprv sa spoliehajme na jednoznačné signály. Podľa možností sa vyhýbajme miestam, ktoré sú vyšliapané inými rybármi. Ryby sa rýchlo naučia, kde sa loví často, a týmto miestam sa vyhýbajú. Väčšinou sa nachádzajú blízko parkovísk. Mnohí rybári sú totiž leniví. Nástrahu môžeme totiž nahodiť aj v blízkosti vodných plôch zarastených leknami alebo inými vodnými rastlinami. Dajme však pozor na to, aby ryba chytená na háčik nemohla vplávať do húštiny, inak ju stratíme. Tam, kde nie sú miesta zarastené leknom alebo inými vodnými rastlinami, je dobré si všímať trstinové porasty alebo stromy prevísajúce nad vodu, lebo aj tam sa ryby často zdržiavajú. Po daždi z konárov prevísajúcich nad hladinu padajú do vody drobné živočíchy, ktoré prirodzeným spôsobom lákajú ryby. Tieto miesta sú však dobré aj v lete, keďže stromy poskytujú rybám ochranu a tieň. Ak takéto jednoznačné znaky nevidíme, je dobré všímať si vietor. V lete ryby sledujú chladný vietor a často sa nachádzajú pri brehu, kade fúka. V chladnejšom období sa správajú práve naopak a idú za teplým vetrom. Pri mnohých vodách sú menšie prítoky, cez ktoré sa dostáva do jazera čerstvá voda. Aj tieto miesta sú dobré na lov rýb, hlavne po daždi, keď sa do vody dostane veľké množstvo vody a čerstvej potravy. Môže však pomôcť aj pohľad na vodu, aby sme zistili, kde sa ryby nachádzajú. Najjednoduchšie je to vtedy, ak je hladina pokojná a hladká. Bublinky vychádzajúce na povrch môžu pochádzať od rýb, ktoré si hľadajú potravu na dne. Vo veľmi plytkých alebo veľmi čistých vodách sa môže stať, že ryby, ktoré si potravu zháňajú na dne, rozvíria obrovské oblaky bahna a tie sú viditeľné aj na hladine. Hneď ako si všimnete takéto signály, treba nahodiť nástrahu. Záber potom na seba nenechá dlho čakať. V plytkých vodách je síce ľahké nájsť ryby, ale bohužiaľ rovnako ľahko sa aj vyľakajú. Ryby nenávidia hluk na brehu a rýchlo odplávajú, Pri love buďme ticho, nekráčajme hlučne vo veľkých topánkach, inak ani to najlepšie miesto nestojí za nič.

 

PRECHÁDZKA VO VODE

Najlepšie miesta sú často tam, kam sa dá dostať iba peši. Ak sú tieto miesta navyše v blízkosti leknových porastov alebo chalúh, potom sa nám podarilo nájsť skvelé miesto, pretože ryby tu nachádzajú prirodzenú potravu a majú možnosť skryť sa pred dravými rybami.

 

Veľké jazerá

Spomínané znaky platia pre všetky typy vôd, ale s rastúcou hĺbkou bude aj výber miesta vždy ťažší. V prípade väčších jazier najprv pozornosť zamerajme iba na menšie časti, nie na celú vodnú plochu. Ale kde začneme hľadať? Zamerajme sa na zátoky, ostrovčeky alebo na výbežky prečnievajúce do vody a tam skúsme šťastie.

 

Hlboké jazerá

Lov rýb je pre začiatočníkov v hlbokých vodách trošku zložitejší než v plytkých vodách, hlavne pri lov s plavákom. Pevný plavák nie je na tento účel vhodný, treba používať priebežný plavák. V hlbokých vodách sa výber vhodného miesta na lov nerealizuje iba na základe vonkajších znakov. Oveľa dôležitejšia je hĺbka vody a jej kvalita pod hladinou. V prípade hlbokých vôd sú teda smerodajné vlastnosti dna. Výčnelky, obruby a priehlbinky nachádzajúce sa pod vodou priťahujú ryby ako magnet. To, ako ich nájdeme, je témou inej kapitoly.

 

Kanály

Kanály z vonkajšieho pohľadu vynikajú svojou jednotvárnosťou. Ťahajú sa krajinou aj kilometer rovno ako šíp. Kde sa tu dá loviť? Odpoveď je jednoduchá! Na miestach, ktoré sa v niečom líšia od ostatných. Okolie stavidiel vždy sľubuje úspech, ale platí sa skúsiť šťastie aj v ohyboch alebo pri menších prístavoch a nábrežiach. Našej pozornosti nesmú ujsť ani prítoky a úseky, kde sa ku kanálu pripája ďalšie rameno. Ale úspech nesľubujú iba ľahko rozpoznateľné miesta. Ak si počas hľadania všimneme nerovnosti na dne, platí sa skúsiť šťastie aj na miestach, kde sa kanál zdá jednotvárny. Všeobecné pravidlo je, že v kanáloch netreba nahodiť montáž ďaleko, keďže línia hlavného riečiska nie je ďaleko od brehu kanála. Šťastie môžeme skúsiť aj v tejto línii alebo v strede kanála. Bohužiaľ, lodná doprava môže lov dosť znepríjemniť, ale za odmenu sa často môžeme tešiť z bohatej koristi.

 

Rieky

Prúd malých a veľkých riek nám lov sprvu určite neuľahčí. Pri love v tečúcich vodách nemôžeme čakať na úlovok len tak vysedávajúc na rybárskej stoličke. Nástrahu nahodenú do tečúcej vody musíme neustále sledovať očami, aby ju prúd neodniesol na miesta, kde vôbec nie sú ryby. Ale kde vlastne sú v riekach ryby? Spravidla sa dobre loví na miestach, kde sa prúd lomí alebo mení. Tu sa totiž zhromažďuje prirodzená potrava rýb, preto sa zdá logické skúsiť šťastie práve tu. Vyhľadajme teda také miesta, kde nie je prúd, napríklad za prekážkami. Pozornosť treba venovať aj hlbším a podmytým vonkajším ohybom riek, kde sa ryby rady zhromažďujú a čakajú na priplavenú potravu. Na veľkých riekach sa vytvárajú prirodzené hrádze, ktoré priťahujú ryby ako magnet. Vnútri týchto hrádzí je vír, ktorý určité miesta hlboko podmýval Ryby čakajú na potravu unášanú prúdom práve na týchto miestach. Za stavidlami a haťami sa tiež oplatí skúsiť šťastie. Brehy veľkých splavných riek sú pre ochranu často vyložené kameňmi, ktoré na niekoľko metrov zasahujú do vody a väčšinou sa končia piesočnatou časťou. Práve na tomto mieste, v strede prúdu, kde končia kamene, môžeme dúfať v dobrý záber napriek tomu, že sa nám úsek zdá jednotvárny.

 

Meranie hĺbky a zakrmovanie

Mnohí rybári zídu k vode, poskladajú si svoj výstroj a začnú loviť bez toho, aby si všimli štruktúru dna. Je to osudná chyba, pretože v prípade zle nastavenej hĺbky pristane nástraha nad hlavou ryby alebo sa tak zaborí do bahna, že si ju ryba nevšimne. Preto pred začatím lovu každý skúsený rybár dôkladne preskúma miesto lovu, aby mal obraz o danostiach dna. Rybári loviaci s plavákom majú mimoriadne ľahkú úlohu, pretože svoj výstroj zostroja tak, ako ho budú neskôr používať. Ak z vody vyčnieva iba anténka plaváka, môže sa začať meranie. Na tento účel dáme na háčik bez nástrahy veľký olovený brok alebo špeciálnu záťaž na meranie hĺbky zakúpenú v obchode. Plavák na príliš zaťaženej montáži stiahnu olovené záťaže pod vodu, ak hĺbka vody presiahne nastavenú hĺbku lovu. Ak je však nastavená hĺbka väčšia než skutočná hĺbka vody, olovené záťaže sa po nahodení dostanú dna dno a plavák sa nevie vyrovnať. Vytiahneme plavákový záves späť a nastavíme hĺbku vody na odhadovanú skutočnú hĺbku. Tento postup opakujeme dovtedy, kým z vody vyčnieva už iba anténka plaváka na mieste, kde budeme loviť. V ideálnom prípade leží záťaž na meranie hĺbky na dne, broky  potrebné na vyváženie plaváka sa voľne vznášajú vo vode a vyrovnali plavák.  Týmto spôsobom sme presne určili hĺbku vody. Pred samotným lovom neľutujme čas na presné určenie hĺbky vody. S troškou praxe nám celý proces zaberie necelých desať minút a vždy budeme vedieť, kam máme nahodiť nástrahu. Je dokázateľne účinnejšie stratiť štvrťhodinku na dobrom mieste meraním hĺbky, než stráviť tri hodiny na zlom mieste. Profíci člnom a radarom na vyhľadávanie rýb viackrát obídu svoje lovisko a pripravia si mapku, aby získali čo najlepší obraz o štruktúre a členení dna. To sa môže  začiatočníkovi pravdepodobne zdať prehnané, ale svedčí to o tom, aký dôležitý význam má meranie hĺbky. Na jar si vyberme plytkejšie lovisko, kde sa pôsobením stúpajúcej teploty voda rýchlo zohreje, naopak, v chladnejšom období lovme radšej hlbšie, kde voda nevychladne tak skoro. Pomôcka neslúži iba na meranie hĺbky vody, ale poskytuje nám aj mnohé ďalšie informácie ohľadne nášho loviska. S trochu ťažšou záťažou na meranie hĺbky vody môžeme získať aj predstavu o vlastnostiach dna.  Po potopení olovka prút opatrne ťahajme smerom von. Ak sa olovko odo dna „odlepuje“  ťažko ako žuvačka dno ja bahnité a ťažko púšťa olovko. Veľmi bahnité dno je výhodné iba zriedkakedy, háčik nahoďme radšej o pár centimetrov vyššie. Z pevného dna sa olovko ľahko zdvihne. V tomto prípade je dobré nástrahu nahodiť priamo na dno. Ak je však dno zarastené vodnými rastlinami, niekoľko z nich sa zakvačí do záťaže na meranie hĺbky a nástrahu aj v tomto prípade treba nahodiť trošku vyššie. V opačnom prípade ju ryby nenájdu. Ak je dno plné prekážok, montáž sa na kratší alebo dlhší čas do nich zakvačí. Takéto miesto nie je vhodné na lov, pretože rybu by sme stratili. Po nájdení vhodného  loviska a po preskúmaní štruktúry dna sa môžeme pustiť do lovenia. Nahadzovanie sa má vykonávať čo najpresnejšie. Pri love s plavákom môže vietor alebo prúd na povrchu opakovanie unášať montáž. Aj keď sa nám to zdá zbytočné, vytiahneme montáž a opäť ju nahodíme. Nemôžeme dúfať v úspech, ak necháme montáž dlhší čas na mieste, kde nie sú ryby. Aj pri love naťažko treba správnemu nahodeniu venovať mimoriadnu pozornosť. Aj rozdiel dvoch metrov môže rozhodnúť o našom úspechu alebo neúspechu. Nechceme však čakať dovtedy, kým k nám ryby náhodne zablúdia. Čakanie sa dá podstatne skrátiť, ak ryby prilákame do nášho loviska. V prípad menších a stredne veľkých nedravých rýb, ako je pleskáč, lieň, plotica a tak ďalej, zvolíme rozpustné krmivo pre ryby, ktoré ich najprv priláka a vzbudí ich pozornosť, ale nenasýti ich. V kapitole o nástrahách a návnadách píšeme o tejto téme podrobne a uvádzame aj niekoľko receptov. Z navlhčeného krmiva vytvarujeme guľky a hodíme ich presne na miesto, ktoré sme si vopred vybrali. Tu treba dbať na to, aby sa návnada príliš neroztrúsila, pretože potom by sa aj prilákané ryby roztrúsili. Kŕmenie sa najjednoduchšie robí tak, že na protiľahlom brehu si vyhliadneme dva výrazné objekty a hod namierime podľa nich. Tieto objekty môžu byť stromy, domy alebo iné orientačné body. Ak hádžeme z rovnakého miesta a pridržiavame sa ich, návnada skončí vždy na rovnakom mieste. Pri tečúcich vodách treba počítať s tým, že návnada nepristane tam, kam ju hádžeme, ale je mierne unášaná prúdom. Návnadu preto treba hádzať vždy trošku vyššie, ak chceme, aby pristála na správnom mieste.

 

Náčinie na zakrmovanie

Zakrmovanie v blízkosti brehu sa vykonáva hádzaním. Na väčšie vzdialenosti je to však už náročnejšie, takže budeme potrebovať určité pomôcky. Na hádzanie návnady vytvarovanej do guliek je dobré si zadovážiť hádzaciu lopatku („ground baiter“). Táto pomôcka sa pripevňuje na rúčku dlhú jeden a pol až dva metre. Guľku položíme na lopatku potom oboma rukami pevne chytíme rúčku a silno ňou hodíme smerom na miesto lovu. Je vhodná na hádzanie do vzdialenosti približne  20 metrov. Lopatkou sa dá hádzať nielen krmivo v tvare guľky, ale aj zrniny alebo boilies. Do návnady možno primiešať aj ľahké zrniny alebo sa môžu hodiť do vody spolu s návnadou. Ak ručným hádzaním nie je možné dosiahnuť požadovanú vzdialenosť, môžeme použiť prak. Prak dostaneme kúpiť v každom obchode s rybárskymi potrebami a hodí sa na všetky druhy návnad. Pre kŕmenie boilies slúži hádzacia tyč, čo je vlastne jednoduchá, obyčajne ohnutá rúra s rukoväťou a otvorom. Hore vložíme jedno až tri boilies a následne rúrku pravou rukou bleskurýchlo „vystrelíme“. Po niekoľkých skúšobných hodoch môžeme dosiahnuť vzdialenosť viac ako 80 metrov. Ak lovíme väčšie ryby, nepoužívame krmivo vytvárajúce oblaky, radšej iba za hrsť zrnín. Krmivá vytvárajúce oblaky lákajú skôr menšie ryby, zatiaľ čo väčšie majú radšej zrniny alebo boilies. Aj v tomto prípade treba dbať na to, aby sme v tečúcej vode hádzali návnadu o čosi vyššie.

 

PRESNÉ MERANIE HĹBKY VODY

Aby sme získali presný obraz o okolí nášho loviska, montáž nahoďme aj na okolité miesta, lebo iba takto rozoznáme spády alebo plytčiny. Miesta, kde sa plavák ponorí pod vodu, sú hlbšie, a tie, kde sa nevie vyrovnať, sú plytkejšie. Týmto spôsobom postupne spoznáme okolie loviska a neskôr už môžeme nástrahu nahodiť na konkrétne miesto, kde tušíme výskyt rýb. Ako miesta mimoriadne bohaté na úlovok sa osvedčili vždy vyvýšeniny alebo preliačiny dna, a to aj v prípade, že výškový rozdiel bol iba necelých  30 cm.

 

MERANIE HĹBKY BEZ PLAVÁKA

Meranie hĺbky je o niečo náročnejšie bez plavákovej montáže. Na kmeňovú šnúru uviažeme olovenú záťaž na lov položením (naťažko) ťažkú približne 40 g a nahodíme ju na miesto lovu. Keď olovená záťaž dosiahne hladinu vody, počítame sekundy dovtedy, kým sa šnúra uvoľní (nebude napnutá) a záťaž dosiahne dno. Tento postup zopakujeme na viacerých miestach a o chvíľu budeme vnímať, kde potrebuje záťaž na dosiahnutie dna viac času a kde klesne na dno rýchlo. Touto metódou sa presná hĺbka vody určuje ťažko, ale aspoň rozoznáme hlbšie a plytkejšie časti.