Od záseku až po vytiahnutie háčika


Správny okamih

Na našom portáli v predchádzajúcich článkoch ste sa mohli dočítať o tom, ako môžeme rybu prinútiť zabrať. Ale ako postupovať, keď konečne nadišla chvíľa a plavák sa ponorí alebo signalizátor začne besne tancovať na šnúre? Ak nás ryba zavetrí a prekukne nás, rýchlo pustí nástrahu a viac sa jej už nedotkne. Háčik sa však do úst ryby zasekne sám od seba iba zriedkakedy. Ráznym zásekom musíme túto úlohu vykonať my sami. Správny okami závisí od metódy lovu a použitej nástrahy. Ak sa raz rozhodneme, neváhajme. Na zásek vezmeme prút do rúk a navinieme celú voľnú časť šnúry. Ak sa napríklad pre povrchový prúd na šnúre vytvorí slučka, najprv ju musíme opatrne, ale rýchlo navinúť. Dbajme na to, aby sme šnúru neťahali vedľa ryby, pretože ryba v tom momente vypľuje nástrahu a ujde. Keď sme prebytočnú šnúru navinuli, špičku prúta nasmerujeme rovno nízko na vodu, aby sme pri prudkom záseku mali dostatok miesta na ťah dozadu. Mnohí začínajúci rybári sa boja zaseknúť, prútom pohnú iba veľmi opatrne, takže háčik sa do úst ryby nezasekne alebo sa zasekne zle. Môže sa stať, že ryba sa uvoľní z háčika a unikne. Ak je však zásek príliš silný, je tu riziko, že háčik doslova vytrhneme z rybích úst. V prípade tenkej šnúry sa môže aj pretrhnúť a ryba odpláva. Skúsme vycítiť správnu mieru záseku. Čím je nástraha vzdialenejšia, tým má byť zásek silnejší.

 

Zdolávanie

Ak bol zásek úspešný a ryba sa zasekla na háčik, na chvíľu sa zastavme a skúsme odhadnúť, akú rybu máme na háčiku. Po záseku podržíme prút zvisle smerom hore a počkáme, ako ryba zareaguje. Brzda navijaka je nastavená podľa odolnosti šnúry proti pretrhnutiu a podľa akcie prúta, takže v prípade väčšej ryby pustí šnúru ťažšie. Ak však ryba neťahá tak silno, opatrne môžeme začať prút spúšťať a opatrne navíjať uvoľňovaciu šnúru. Dôležité: šnúra nemá nikdy visieť, pretože ak nie je ťahacia sila, ryba sa z háčika uvoľní. Po navinutí šnúry na cievku navijaka opäť začneme pomaly a s citom prútom pohybovať zvisle smerom hore, čím pritiahneme rybu smerom k sebe. Nikdy nevyťahujeme rybu jednoducho, bez práce s prútom. Akcia prúta pomáha tlmiť výpady a pokusy ryby o únik. O ostatné sa postará šnúra a brzda navijaka. Ak sa šnúra pretrhne, rybár niekde urobil chybu, a to aj v prípade, ak ide o väčšiu rybu, než je nosnosť šnúry. Opakovaným pohybom prúta smerom nahor a nadol a navíjaním šnúry, takzvaným pumpovaním, pritiahneme rybu čoraz bližšie. Ale čo sa stane, ak je ryba taká silná, že odvinie šnúru z dobre nastavenej brzdy? Predovšetkým si zachovajme chladnú hlavu! Ak má ryba dosť priestoru a nemá možnosť vplávať za nejakú prekážku, necháme ju ťahať šnúru. Keď sa jej pohyby stávajú čoraz slabšími a už neodvíja viac šnúry, až vtedy ju začneme opatrným „pumpovaním“ ťahať smerom k sebe. Ryba sa pravdepodobne opäť začne hýbať a z brzdy znova odvinie kus šnúry. Vtedy sa na chvíľku zastavíme a necháme rybu ťahať. Uvidíte, že sa vzdá a bude vyčerpanejšia. To je proces zdolávania ryby. Každý rybár sníva o tom, že začuje rapkanie navijaka, čo signalizuje, že na druhom konci šnúry je kapitálna ryba, ktorá sa pokúša odvinúť šnúru.

 

Správna miera

Na zásek neexistuje univerzálny recept, pretože ho ovplyvňujú mnohé činitele. Skúsenosťami sa dá časom prísť na správnu mieru v danej situácii. Dôležitým činiteľom nie je len technika lovu , ale aj vzdialenosť.

 

Vylovenie ryby a jej pristátie na brehu

Na konci zdolávania treba rybu nasmerovať do podberáka. Jednoduché vytiahnutie ryby môže prísť do úvahy iba v prípade najmenších exemplárov, pri väčších rybách by sa pre hmotnosť ryby roztrhol vlasec alebo háčik by vypadol z rybích úst. Optimálne je, ak nám pomôže druhý rybár, ktorý podrží podberák. Úlohou rybára je nasmerovanie ryby do podberáka, pričom jeho pomocník podrží podberák vo vode a vytiahne ho v momente, keď je korisť priamo pod podberákom. Mnohé ryby sa ešte aj v tom momente pozbierajúc svoje posledné sily stávajú agresívnymi. Je to chúlostivý okamih. Zostaňme pokojný a nechajme rybu, aby ešte posledný krát  potiahla šnúrou, tak ju ešte viac vyčerpáme. Úplne vyčerpanú rybu spoznáme podľa toho, že si ľahne na bok a bez kladenia akéhokoľvek odporu ju možno vytiahnuť do podberáka. Ak sme pri vode sami a sme odkázaní sami na seba, nemôžme urobiť nič iné, iba v jednej ruke držať podberák a v druhej držiac prút sami vyloviť rybu. Keď je raba vyčerpaná, nasmerujeme ju do podberáka tak, že prút vytiahneme úplne za hlavu. Podberák natiahneme až k rybe, kým nie je úplne v ňom. Akcia prúta je dobrým nárazníkom, keby sa ryba ešte raz začala hýbať. S dobre nastavenou brzdou a páčkou uvoľnenia šnúry sa nedá nič pokaziť. Keď je už ryba v siete, viac už do nej podberákom neštucháme. To by vyvolalo jej mimoriadnu agresivitu, čo sa prejavuje divokým prehadzovaním. Nevhodné správanie môže pôsobiť stratu rybu v poslednej chvíli. Ryba je v podberáku a teraz ju môžeme začať vyťahovať na breh. Sieť ťaháme rýchlo smerom k sebe a dynamicky ju vytiahneme na breh. V prípade veľkých rýb treba rúčku podberáka trošku podoprieť, aby sa neskrivila. Podberák položíme do mäkkej trávy a venujeme pozornosť rybe.

 

Ošetrenie

Ak chceme rybu zužitkovať, v súlade s predpismi ju treba zabiť. Potom vyberieme háčik. Ak rybu pustíme naspäť do vody, najprv si musíme navlhčiť ruky, aby sme ochránili citlivú sliznicu ryby. Mokrými rukami chytíme rybu a uvoľníme jej z úst háčik, ktorý je v lepšom prípade zaseknutý v prednej časti úst. Palcom a ukazovákom chytíme stopku háčika a prudkým pohybom ho vytrhneme v protismere zaseknutia. V prípade hlbšie zaseknutých háčikov môžu byť dobrou dobrou pomôckou kliešte, nožnicové kliešte alebo peán. Peán sa používa nasledovne: Rybu položíme na zem a trošku napneme šnúru, ktorá vedie do úst ryby. Prevlečieme ju cez otvor nachádzajúci sa na hlavičke peánu a peán ťaháme po šnúre dovtedy, kým ho nezastaví háčik. Prudkým pohybom vyrazíme háčik z mäsa. Háčik zostane na peáne a už sa dá vybrať z úst ryby. Následne pustíme rybu naspäť do jej prirodzeného prostredia. Pre mnohých rybárov je česť, ak môžu kapitálnemu exempláru prinavrátiť slobodu a môžu ho vidieť odplávať. Je to oveľa šľachetnejší čin než zabitie ryby a jej spracovanie v kuchyni. Bohužiaľ, u nás ešte púšťanie ulovených rýb späť do vody nemá veľkú kultúru. Čoraz viacerí však začínajú používať tento princíp (Chyť a pusť! C & R) a tým si dokážu zabezpečiť nezabudnuteľné úlovky nielen pre seba, ale aj pre ďalšie generácie! Tento princíp sa oplatí používať aj z viacerých hľadísk. V prvom rade gastronomická hodnota starých rýb nad 10 kg je veru nulová. Predstavme si, že jedno nádherné letné ráno  práve lovíme kapry. Berú lepšie, než sme čakali, a za dve hodiny sme už chytili tri veľké exempláre. Čo máme robiť? Pobalíme sa a vrátime domov vynechajúc túto mimoriadnu príležitosť alebo sa pokúsime uloviť čo najviac rýb?  Na tieto otázky si musí každý odpovedať sám a v žiadnom prípade nechceme nikoho nabádať na porušovanie zákona. V mnohých európskych krajinách je však povinné šetrné pustenie vylovených rýb späť do vody. Každý sa musí rozhodnúť, ktoré riešenie je lepšie.