Lov s klasickým plavákom


Plavák na lov šťúk je skutočne klasika. A právom, veď šťuky spravidla nie sú príliš citlivé, ak ide o zabratie na háčik. Aj pomocou jednoduchej plavákovej montáže sadajú chytiť obrovské exempláre. Iba na jedno nesmieme zabudnúť: šťuka má zuby ostré ako britva a môže nimi roztrhnúť aj najhrubší jednovláknový vlasec (monofil). Preto sa bez nadväzca z oceľového lanka nikdy nevydávajme na lov šťúk. Nadväzec má byť z pružného a silného materiálu. Pred niekoľkými rokmi sa na trhu objavili splietané šnúry pozostávajúce z veľkého množstva tenkých vlákien. Na tento účel používajme oceľový nadväzec zo 7 alebo 47 vlákien, ktorý v obchode kúpime pod označením 1 x 7 alebo 7 x 7.

Vyrábajú sa splietaním siedmich, respektíve 47 oceľových vlákien. Sú mimoriadne odolné proti pretrhnutiu a vyznačujú sa jedinečnou pružnosťou. V rybárskych potrebách sa dajú kúpiť hotové nadväzce alebo materiál potrebný na domácu výrobu nadväzcov. Lepšie sú doma zhotovené nadväzce, lebo môžeme sami určiť a zharmonizovať veľkosť háčika a dĺžku a silu nadväzca. Nadväzcová šnúra (lanko), obratlík, štiepacie kliešte a zarážka, to je všetko, čo budeme potrebovať.

Na lov šťúk používame nadväzec s odolnosťou 6 – 12 kg a v závislosti od nástrahy trojháčik veľkosti 6 – 2 /o. Najobľúbenejšou montážou je koncová udica s dvoma háčikmi, na ktorej je možné háčik zapichnúť do nástrahy na dvoch miestach. Touto udicou môžeme zaseknúť už niekoľko sekúnd po zábere. Ak by sme totiž čakali príliš dlho, šťuka prehltne nástrahu príliš hlboko. V prípade primalého exemplára alebo techniky púšťania späť do vody je veľmi ťažké vybrať hlboko zaseknutý trojháčik z úst ryby. Ak jedno rameno háčika zapichneme priamo pod chrbtovú plutvu nástrahy a druhé do úst, bude sa pekne prirodzene vznášať na vode. Niektorí rybári niečomu takému nevenujú pozornosť, háčik jednoducho zapichnú do boku a za chvostovú plutvu nástrahy. Takto nastražená ryba pláva vo vode hlavou dole. Zdá sa však, že to šťukám nevadí, lebo obe metódy sú rovnako úspešné.

Nezabudnime prepichnúť plávaciu bublinku nachádzajúcu sa na chrbte rybky, inak nezostane v tej hĺbke, kde ju chceme predkladať.

Veľkosť háčika prispôsobíme nástrahe. Používame plavák s 15 – 40 gramovou odolnosťou proti pretrhnutiu. V predajniach je veľký výber rôznych modelov. Môžeme si vybrať ktorýkoľvek, pri love šťúk to nezohráva hlavnú úlohu. Dôležité je iba to, aby plavák podržal nástrahu v želanej hĺbke. Pri vyvažovaní plavákovej montáže berieme do úvahy hmotnosť nastraženej rybky. V prípade ťažšej ryby nepoužívame príliš veľa oloviek, aby nestiahli celú montáž pod vodu.

 

Náčinie

Odporúčame nahadzovať s citom. Príliš prudké pohyby môžu trojháčik vytrhnúť z nastraženej rybky, ktorá pekne odpláva, pričom koncová montáž nám pristane (bez rybky) pred nohami.

S vhodným náčiním sa môžeme takýmto chybám vyhnúť. Na lov šťúk s plavákom je vhodný prút s polo parabolickou akciou dlhý 3,30 – 3,90 metra. Tieto prúty sa pri vzdialenom nahadzovaní pekne nabijú a pomáhajú zadržať švih, tak zostane nastražená rybka na háčiku. Vrhaciu záťaž prúta treba zladiť s veľkosťou nastraženej rybky. Na tento účel sa veľmi dobre hodia kaprárske prúty, ktoré sa vyberajú na základe testovacej krivky. Najlepšie sú modely s testovacou krivkou 2 – 3 lbs, čo zodpovedá vrhacej záťaži 60 – 120 g.

Náš výstroj bude úplný s vlascom hrubým 0,30 – 0,35 mm a so stredne veľkým navijakom. Pri love dravých rýb na plavák môže byť veľmi užitočná tenká splietaná šnúra, ktorá však nemá žiadnu prieťažnosť, čo by trošku tlmilo nahadzovanie, preto s ňou treba narábať opatrne. Pri záseku má však obrovskú výhodu. Šťuky majú tvrdé ústa plné zubov. Vďaka chýbajúcej prieťažnosťi splietanej šnúry sa dá háčik oveľa ľahšie zaseknúť do úst šťuky.

Je vec názoru, či na lov s plavákom použijeme monofilný vlasec alebo splietanú šnúru.

Ani profesionáli sa nezhodujú v názoroch. Východy a nevýhody sa navzájom vyrovnávajú. Nech si to každý vyskúša a vytvorí si vlastnú mienku. Ak nastraženú rybku hodíme do vody naslepo, môže sa stať, že budeme mať šťastie. Ale úspešný rybolov nie je o šťastí, ale o zručnostiach a „čítaní“ vody. Kde sú markantné miesta, kde je pod vodou kopcovitý, svahovitý terén, kde je prúdenie tečúcich vôd pomalé alebo ktorým smerom fúka teplý vietor? Nástrahu predkladáme vždy tam, kde je narušená monotónnosť vody. Pri love šťúk je veľa takých rozoznateľných činiteľov, ktoré predstavujú pre rybára veľkú pomoc. Šťuky rady útočia z krytu, na korisť často striehnu medzi leknami a tŕstím. Cítia sa však dobre aj na otvorenej vode, kde sa ukrývajú medzi menšími húfmi rýb a útočia zospodu. Ak na hladine pláva kŕdeľ bielych rýb, nahodíme udicu na okraj kŕdľa tak, aby sa nenastražená rybka dostala medzi ostatné ryby. Záber na seba nenechá dlho čakať. Ak máme dve udice nastavené na rovnakú hĺbku, ale šťuky lovia v inej hĺbke, nebudeme mať ani jediný záber. Udice s plavákom nastavené na rôzne hĺbky však predstavujú istý úspech.

Lov rôznymi metódami

Ak neexistujú rozoznateľné vonkajšie znaky, treba sa pokúšať loviť a hľadať ryby rôznymi spôsobmi. Používame dve udice, nástrahu predkladáme v rôznych hĺbkach a na rôznych miestach, tak sa naša šanca na úspech zdvojnásobí.