Chytanie na ťažko

Chytanie na ťažko je technika rybolovu ktorá spočíva v tom že rybár nahodí háčik s návnadou ktorý klesne až na samé dno vody. Pri tomto spôsobe je dobre poznať približnú hĺbku vody na ktorej rybárčime a taktiež použiť aj vhodné závažie. V neposlednom rade dbať aj na použitie vhodného krmiva aby sa na dne rýchlo nerozpadlo. Počas tohto lovu nemá udicu rybár v ruke ale má ich uložené na stojanoch aby sa zbytočne nehýbali a na vlasec zavesí signalizátor ktorý zaznamenáva každý pohyb. Ak ryba zaberie je potrebné uchopiť udicu a silno trhnúť aby sme rybu poriadne zasekli. Toto je základné vysvetlenie lovu na ťažko.

Lov na ťažko má však mnoho podôb. Technika sa líši podľa toho či lovíme v stojatých vodách alebo v tečúcich vodách. Pri love na tečúcich vodách je nutné zvoliť správne závažie ktoré háčik s návnadou dobre a pevne zafixuje na dne vody aby nám po prúde neodplávalo. Okrem toho je potrebné udice do stojanu umiestniť tak aby jeho špička smerovala čo najvyššie a to z dôvodu aby bola ponorená čo najmenšia časť vlasca pod vodou. Pri love na stojatých vodách platí zase opačné pravidlo, špička udice smeruje čo najviac k hladine aby bol vlasec ponorený pod vodnou hladinou maximálne ako sa len dá. V stojatých vodách nie je potrebné používať tak ťažké závažie ako pri love v tečúcich vodách, keďže je tam menšie riziko že háčik s návnadou odnesie prúd vody a dokonca závažie môže byť aj klasického guľatého tvaru.

Touto metódou vieme chytať všetky druhy rýb ktoré sa živia na dne. Pri spôsobe lovu na ťažko chytáme najväčšie a trofejové ryby! Dôvodom je že veľké staré a skúsené ryby sa zdržiavajú ďalej od brehov a vo väčších hĺbkach kde majú väčší pocit istoty a bezpečia.

Lov na ťažko má hneď niekoľko spôsobov:

Moderný lov kaprov – tento spôsob chytania kaprov k nám bol donesený v 90tych rokoch minulého storočia z Britských ostrovov. Na lov sa využívajú pevné prúty v dĺžke 3,0 – 3,9 metrov a veľkokapacitný navijak s dĺžkou vlasca niekoľko sto metrov. Nástraha sa na háčik nenapichuje ale navlieka sa cez tenký vlasec až pod háčik. Ako návnada sa používa boilies (guličky špeciálneho cesta s rôznymi príchuťami ktoré sa uvaria a následne nechajú uschnúť), peleta (lisovaná usušená pasta v tvare valca) alebo aj kukurično-obilná zmes. Všetky tieto nástrahy sú veľmi tuhé a zaručia že malé ryby ich budú ignorovať a zaujmú práve väčšie ryby (kapry) ktoré sú prioritné pri tomto druhu lovu. Kapry túto hmotu vďaka svojej tuhosti a vôni radi konzumujú. Veľký, starý a skúsený kapor nástrahu na vlasci opatrne ochutnáva, opakovane ju nasaje a vypľuvne a až potom keď si je istý že mu nič nehrozí sa do potravy pustí a hltavo ju konzumuje. Počas toho ako začne potravu nasávať svojou tlamou vtiahne potravu aj spolu s háčik zaveseným vyššie na vlasci. Pri snahe odplávať sa mu háčik zapichne do tlamy, ryba spanikári a vlastnou váhou a silou sa zasekne.

K modernému lovu kaprov patrí široká škála pomôcok a rôznych rybárskych potrieb a rybárskeho náčinia. Predovšetkým hovoríme o stojanoch na udice, akustický signalizátor záberu, dostatočne veľký a široký podberák a podložku na úlovok. Nadšenci tohto spôsobu lovu sú prevažne zástancami heslo „chyť a pusť“ a veľké kapitálne ryby vracajú späť do vody.

Lov na feeder

Hovoríme o najjemnejšej technike rybolovu na ťažko. Pri chytaní na feeder nie je potreba žiadnych signalizátorov záberu a ani akustických hlásičov. Záber ryby sa prejaví hneď na špičke udice ktorá je prispôsobená na tento lov a jej špička je veľmi tenká a citlivá ale musí byť aj veľmi odolná. Po nahodení a klesnutí návnady na dno vody sa udica položí na pripravenú vidličku. Následne rybár napne vlasec tak aby sa špička na jeho udici mierne ohla. V praxi by o malo vyzerať tak že vlasec a špička udice by mala tvoriť skoro pravý uhol. Záber sa prejaví tak že sa špička ohne ešte viac alebo naopak sa narovná, závisí to od smeru plávania zaseknutej ryby.

Feederové udice majú štíhle ale tuhé telo s veľa očkami pre vlasec a sadu vymeniteľných špičiek podelených podľa tvrdosti aby mal rybár možnosť prispôsobiť si udicu podľa potrieb lovenej ryby, vody a jeho vlastných zručností.

Najtvrdšia špička ktorá je najmenej ohybná sa používa do silných prúdov rýchlo tečúcich vôd a zase naopak mäkké špičky sa používajú najmä v stojatých vodách.Ďalšou zvláštnosťou lovu na feeder je používanie kŕmnych košíčkov miesto bežných olovených záťaží. Ide o drôtený košík do ktorých sa pred nahodeným natlačí návnada. Po dopadnutí košíčka na dno vody sa návnada pozvoľna z košíčka sype na dno a tak láka ryby do blízkosti návnady a háčika. Tento spôsob slúži predovšetkým na lov stredne veľkých rýb.

Lov dravcov na ťažko

Lov dravcov na ťažko je najviac podobný lovu na ťažko na kaprov. Napriek tomu má svoje špecifikácie. Môžu sa použiť rovnaké udice ako na kaprarinu. Navijak postačí aj strednej veľkosti ale je vhodné aby bol vybavený voľnobežkou. Ako nástraha nám slúži živá alebo aj mŕtva malá rybka prípadne časť ryby. Po nahodení sa udica odloží na vidličku a navijak sa prepne do polohy voľnobežky aby sa vlasec voľne pretáčal. Dravá ryba ktorá uchopí návnadu začne plávať preč bez toho aby jej bol kladený odpor. Odporúča sa aby rybár zasekol rybu maximálne do 10 sekúnd a tak sa vyhne nechcenému hnevu dravej ryby. Je to najviac obľúbená forma lovu na šťuky a menších sumcov. Metóda chytania na ťažko sa často využíva a dosahujeme pri nej dobre výsledky, keďže väčšina našich rýb sa živí potravou ktorú nachádza na dne vôd. Šance na dobrý úlovok sa zvýši tým že rybár zakŕmi miesto kde nahadzuje a takto priláka ryby.