Znakovanie veľkej zveri

Pri poľovaní na raticovú zver, ktorá je veľmi vítaná, treba použiť primeranú poľovnú zbraň. Často však zasiahnutá zver nepadne a nehynie hneď po zásahu, ale po poranení unikne, takže ju treba sledovať až na miesto , kde uhynula.

Aby sme mohli zver po zásahu čo najskôr dohľadať , prípadne dostreliť, treba si bezprostredne po výstrele dobre všímať znakovanie zveri čiže jej reakciu na zásah. Ak zver nepadla a neuhynula hneď po zásahu, označíme si hneď po výstrele miesto, odkiaľ sme strieľali a takisto označíme nástrel, to je miesto, kde stála zver v čase zásahu. Na nástrele si dôkladne všímame všetky znaky po zásahu (ostrosť stôp pri skoku zveri po výstrele, strižky, farbu, drvky, a.p.).

Po označení a dôkladnom prekontrolovaní nástrelu sledujeme zver po určitom čase, ktorí závisí od miesta zásahu a od druh zveri. Necháme jej dostatok času, aby sa po poranení upokojila, spomalila beh a zaľahla, pretože ak zver vyrušíme príliš skoro, môže uniknúť tak ďaleko, že ju len ťažko dohľadáme. Po 1 – 2 hodinách zver pomaly a pozorne stopujeme. Táto práca je o to ťažšia, že zver niekedy farbí len dovnútra. Vtedy treba poranenú zver dohľadávať s farbiarom alebo inými poľovným psom vycvičeným na prácu na pofarbenej stope.

Podľa znakovania zveri možno usúdiť, ktorá časť tela bola zasiahnutá. Čím výraznejšie zver farbí, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ju rýchle dohľadáme. Treba si všímať, či zver farbí len na jednu stranu alebo na obe strany, teda či strela po zásahu ostala v tele alebo vyšla von. Zver farbí silnejšie na mieste, kadiaľ strela vyšla von. Pri dohľadávaní je dôležité rozlíšiť sýtosť farby na stope poranenej zveri. Po zásahu pľúc je farba svetlá a spenená bublinkami vzduchu, po zásahu srdca je sýtočervená, niekedy s malými vzduchovými bublinkami, ale nepení sa. Zver zasiahnutá do svalu má červenú farbu, z čoho vyplýva, že sa bude dlho a ťažko dohľadávať. Podobne pri zásahu na mäkko, keď je vo farbe primiešaný aj obsah žalúdka alebo čriev, sa zver len ťažko dohľadáva.

Znakovanie malej zveri

Aj pri malej zveri si treba dobre všímať znaky po zásahu z brokovej zbrane. Pomerne často sa stáva, že aj smrteľne zasiahnutá zver (zajac) sa usiluje ďaleko uniknúť a potom odrazu padá a hynie.

Ak zajac po výstrele padne, a hneď uteká ďalej, je len ľahko zranený, ale aj tak treba jeho beh sledovať, prípadne na dohľadanie nasadiť cvičeného psa. Nikdy nemožno nechať uniknúť zajaca so zlomenou končatinou a práve v takýchto prípadoch sú pri poľovačke na zajace neoceniteľnými pomocníkmi stavače. Ak zajac po výstrele stratí orientáciu, poskakuje z miesta na miesto, nie je smrteľne zasiahnutý, ale len poranený brokom na hlave. Po chvíľkovom slabom otrase mozgu zdravý odbehne. Najistejší je zásah na hlavu alebo plný zásah na hruď, pri ktorých zajac po niekoľkých kotrmelcoch padne.

Al pri malej pernatej zveri (bažant jarabica) možno podľa znakov zásahu zistiť, kde bolo zviera zasiahnuté. Pri zasiahnutí hlavy cez oči alebo cez pľúca vyletí zviera kolmo hore a hneď padá s roztiahnutými krídlami na zem. Ak sa zver po zásahu nakloní na jednu stranu a ťažko dopadne na zem, ide o krídlovanie. Po Páde sa usiluje uniknúť a pri najbližšej príležitosti sa ukryje, preto možno takto zasiahnutú zver dohľadávať len s cvičeným poľovným psom. Veľmi zlý je zásah na nohy, lebo po zasiahnutí ich zver spustí a odletí. Po zásahu na mäkko malá pernatá zver trhne telom a letí kĺzavým letom ďalej. V takom prípade si treba všimnúť, kde poranená zver zosadla, aby sme ju mohli dohľadať pomocou poľovného psa.