Trus zveri


Trus zveri je jedným zo znakov, ktorý spoľahlivo prezrádza prítomnosť zveri, podobne ako stopy.

Trus jeleňa je krátky, podlhovastý valček, ktorý je na jednej strane zahrotený a na druhej strane prehĺbený. Trus jelenice je tenší a podlhovastejší, bez zahrotenia.

Trus srnčej zveri je oveľa menší, nezahrotený. V lete bobky často vytvárajú hromádku.

Trus danielej zveri je podobný trusu jelenej zveri, ale pri danielovi sa nerozpadáva (retiazky) a trus danielice sa rozpadáva na jednotlivé kusy. Charakteristické je zahrotenie.

Trus muflonej zveri sú menšie valčeky so zohnutým zahrotením na konci. V lete vytvárajú bobky hromádky.

Trus zajaca poľného sú okrúhle bobky.

Trus diviaka sa skladá z hrubších zaoblených kusov, nakladených na jednu kopu.

Trus medveď možno vždy rozpoznať vďaka tomu že sa v ňom nachádzajú zvyšky potravy, ktorá je charakteristická pre určité obdobie. Býva to redšia a väčšia kopa.

Trus vlka obsahuje nestrávené zvyšky potravy (srsť, kosti, ratice) a podobá sa trusu psa.

Trus líšky má tvar podlhovastých šúľkov so zvyškami kostičiek a chlpov, ktoré kladie na chodníky a vyvýšené miesta.

Trus jazvecasa podobá trusu líšky, ale málokedy ho možno vidieť, lebo zvyčajne ho zahrabáva do zeme.

Trus kún má tvar menších a tenkých valčekov, ktoré možno často vidieť na chodníčkoch a cestách.

Trus rysa mačky divejsa odlišuje veľkosťou, ale podobá sa na trus mačky domácej. Obidva druhy trus zahrabávajú, preto ho len zriedka môžeme nájsť.

Trus vydry tvoria tvrdé kúsky, ktoré kladie na skaly vyčnievajúce z vody, na ostrovčeky alebo na kopčeky na brehu. Sú v ňom nestrávené zvyšky rýb.

Trus pernatej zveri má tvar kôpky. Pri lesných hrabavcoch (hlucháň, tetrov, jariabok) sú v truse zvyšky ihličia, púčikov, lesných plodov.

Dravce sa prezrádzajú trusom rozstriekaným okolo stromu, na ktorom hniezdia. Pre väčšinu druhov sú charakteristické dlhé, biele stopy na kmeňoch stromov, konárov a na zemi. Pod obľúbenými stromami, na ktorých sedávajú, možno nájsť vývržky, ktoré obsahujú nestrávené zvyšky potravy (srsť, perie, pazúriky a podobne).

Podľa množstva trusu možno zistiť približný počet jedincov a druh zveri a podľa čerstvosti možno odhadnúť, kedy ho zver nakládla.

Okrem stôp a trusu možno zistiť prítomnosť zveri aj podľa iných znakov, napríklad: podľa ležovísk, výtlčkov, hrabanísk, atď., ktoré pomáhajú poľovníkom pri určovaní druhu zveri.

Jelenia zver si vyhrabáva ležiská, ktoré sú najväčšie zo všetkých druhov raticovej zveri, a podľa veľkosti možno usúdiť, či ide o jeleňa alebo jelenicu. Jeleniu zver prezrádzajú aj výtlčky na stromoch, ohryz, spasené malinčie a černice. Podľa toho, v akej výške sú výtlčky, možno predpokladať veľkosť a silu jeleňa.

Srnčie ležiská sú o niečo menšie ako jelenie. Srnce si vytĺkajú parožky na stromčekoch a kríkoch, pričom rady vyhľadávajú vzácne druhy stromčekov vo svojom okolí.

Ležiskami a výtlčkami sa prezrádza aj danielia zver.

Pre diviačiu zver je charakteristické rytie v zemi, kde si vyhľadáva potravu, napr.: korene, hľuzy, plody. Buduje si ležiská skryté v húštinách, často sa do nich vracia a svoje stanovište zmení len pri násilnom vyrušení.

V zime možno zistiť prítomnosť zajaca podľa ohryzu jemnej kôry na mladších stromoch alebo podľa osekaných konárov (dáva prednosť agátu a jabloni).

Čerstvo vyhrabaná zem pri brlohoch prezrádza líšku alebo jazveca. Druh možno zistiť už len podľa stopy a trusu.

Najlepšie sa možno naučiť poznávať znaky zveri priamo v teréne, pričom sa treba poradiť so skúseným poľovníkom. V revíri si treba vždy pozorne všímať každú maličkosť, hoci sa zdá zo začiatku bezvýznamná.