Svišť vrchovský (Marmota marmota L.)

Svišť vrchovský obýva Alpy a Karpaty. Vo vysokých tatrách žije jeho tatranská rasa. Tu sa vyskytuje pôvodne a v Nízkych Tatrách ho vypustili, hoci kedysi sa tu tiež vyskytoval ako pôvodný druh. Do polovice minulého storočia neboli svište vôbec chránené. Ľudia ich intenzívne lovili najmä pre tuk, ktorému pripisovali liečivé účinky.

Svišť je na hlave hnedočierny, na chrbte hrdzavohnedý, na bokoch žltosivý a naspodu hrdzavožltý. Dosahuje hmotnosť 3,5 - 7 kg, na jeseň, keď je vykŕmený, oveľa viac ako na jar po skončení zimného spánku a po spotrebovaní tukových rezerv. Má typický chrup hlodavca so vzorom 1023/1013=22. Žijú nad hornou hranicou lesa. Je to denné zviera, žijúce v rodinách alebo v kolóniach. Vyhrabáva si brlohy, ktorých chodby sú až vyše 35 metrov dlhé, s dvoma otvormi. V brlohoch sú aj slepé chodby, do ktorých svište odkladajú trus, a komory vystlané senom, kde svištia rodina prespáva. Okrem týchto zimných brlohov si svište robia aj menšie a jednoduchšie letné brlohy, ktoré obývajú individuálne vo vegetačnom období. Svište sa pasú len v tesnej blízkosti dier. Staré samce signalizujú nebezpečenstvo najčastejšie ostrým hvizdom. Skôr než sa uložia na zimný spánok, ktorý trvá v Tatrách 6 - 6,5 mesiaca, vyženie rodina choré jedince z brloha a upchá jeho otvor. Svište sa pária koncom apríla a v máji.Graviditá trvá 35 dní. Počet mláďat je 2 - 6. Cicajú až 6 týždňov a oči sa im otvárajú pomerne neskoro.

Svište u nás chránime ako prírodnú pamiatku. znižovanie ich stavov spôsobujú najmä nedisciplinovaný turisti, ktorí sústavným vyrušovaním prerušujú ich pasenie a vyhrievanie sa na slnku, čo má na ne zhubný účinok. Pytliaci ich vykopávajú z dier najmä pre tuk, ktorému pripisujú liečivé účinky. Svište loví najmä orol skalný, ale aj líška, rys a iný predátory.