Poľovné zbrane rozdeľujeme na:

- chladné

- úderné

- strelné

Chladné zbrane sa delia na:

- sečné (meč)

- bodné (oštep, dýka)

V súčasnosti sa pri poľovačkách používajú len poľovnícky nôž, záražec a poľovný tesák.

Úderné zbrane pôsobia deštruktívne na zasiahnuté miesto (kyjak)

Strelné zbrane sú také, ktorých strelu uvádza do pohybu okamžité uvoľnenie nahromadenej energie. podľa zdroja energie sa rozdeľujú na:

- mechanické

- plynové

- palné

V mechanických zbraniach sa na vystreľovanie strely využíva mechanická energia (luk) alebo odstredivá sila (prak). Zdrojom energie je sila rúk človeka.

V plynových zbraniach sa na pohyb strely využíva mechanicky stlačený plyn, napríklad v plynovkách sa plyn (zvyčajne oxid uhličitý CO2) nachádza vo vymeniteľných nádobkách a vo vetrovkách ide o vopred stlačený vzduch v komorách. Energiou vo vzduchovkách je zasa vzduch, ktorý sa stlačí piestom a okamihu výstrelu. Plynové zbrane sa pri bežnom poľovaní nesmú používať, iba ako narkotizačné zbrane, ale používajú sa na cvičnú športovú streľbu.

V palných zbraniach sa uvádza strela do pohybu uvoľnením chemickej energie horiaceho pušného prachu. V súčasnosti sa pri poľovaní používajú len niektoré druhy palných zbraní.

Najnovším druhom poľovných zbraní sú narkotizačné zbrane, z ktorých sa vystreľujú špeciálne strely v podobe injekčných striekačiek (šípok). Pri zásahu sa ihla zapichne do zvieraťa a narkotizačná kvapalina sa vstriekne do svaloviny. Po určitom čase, podľa množstva, druhu a koncentrácie narkotika zviera znehybnie. Narkotizačné zbrane sa používajú pri chytaní zveri vo voľnej prírode. Pri vhodnej úprave sa môžu narkotizačné strely použiť aj na očkovanie zvierat liečivými látkami.

Z narkotizačných zbraní možno strieľať na vzdialenosť do 60 metrov podľa spôsobu použitia a konštrukcie zbrane. Delia sa na plynové, mechanické a palné.

Rozdelenie poľovných zbraní

Poľovné zbrane sa delia predovšetkým podľa vývrtu hlavne. Zbrane, ktoré majú hlavne s hladkým vývrtom, sú brokovnice – brokové zbrane. Zbrane ktorých hlavne majú drážkovitý vývrt, sú guľovnice – guľové zbrane.

Podľa umiestnenie kohútikov sa poľovné zbrane rozdeľujú na zbrane s vonkajšími kohútikmi – lankasterky a na zbrane so skrytými kohútikmi – hamerlesky.

Podľa spôsobu nabíjania rozdeľujeme na predovky, ktoré sa nabíjajú ústim hlavne, a zadavky, nabíjajú sa záverom.

Podľa počtu hlavní sa poľovné zbrane delia na jednohlavňové a viachlavňové.

Podľa spôsobu uloženia hlavní sa rozdeľujú takto:

a) brokovnice

1. jednotka – jednohlavňová puška

2. dvoja – s dvoma hlavňami vedľa seba

3. brková kozlica – s dvoma brokovými hlavňami nad sebou

4. brokový trojak – s troma brokovými hlavňami

b) guľovnice

1. jednohlavňová

2. dvojak – s dvoma hlavňami vedľa seba

3. guľová kozlica – s dvoma hlavňami nad sebou

4. guľový trojak – s troma guľovými hlavňami

c) kombinované zbrane

1. guľobrokovnica – dvojhlavňová zbraň s guľovou a brokovou hlavňou vedľa seba

2. guľobroková kozlica – puška s guľovou a brokovou hlavňou nad sebou bez zreteľa na vzájomnú plochu

3. trojak – puška s troma hlavňami, dvoma brokovými vedľa seba a guľovou pod nimi alebo nad nimi

4. dvojaký trojak – puška s dvoma guľovými hlavňami vedľa seba a brokovou hlavňou pod nimi alebo nad nimi

5. trojačik – puška s dvoma brokovými hlavňami vedľa seba a malokalibrovou hlavňou pod nimi alebo nad nimi

6. trojča – puška s troma hlavňami, s guľovou a brokovou hlavňou nad sebou bez zreteľa na vzájomnú polohu a malokalibrovou hlavňou naboku

7. štvorča – puška s troma hlavňami súmerne usporiadanými ku zvislej osi (trojak s malokalibrovou hlavňou).

Podľa palebnej funkcie sa zbrane rozdeľujú na:

a) jednovýstrelové – jednohlavňové zbrane, do ktorých sa náboj zasúva priamo do nábojovej komory. Z brokovníc sú najznámejšie jednotka ZB123 a IŽ 18

b) opakovacie – jednohlavňové zbrane so zásobovacím zariadením (zásobníkom). Vsunutie, vytiahnutie a vyhodenie nábojnice sa robí ručným ovládaním záveru

c) viacvýstrelové zbrane (dvojky, brokové kozlice)

d) samonabíjacie (automatické) zbrane, pri ktorý sa vyhodenie vystrelenej nábojnice, nabitie a napnutie bicieho mechanizmu uskutočňuje účinkom tlaku plynov, teda zbraň je pripravená na ďalší výstrel bez zásahu človeka. Spúšťový mechanizmus umožňuje strieľať len jednotlivé výstrely. Samonabíjacie pušky môžu byť brokovnice, guľovnice aj malokalibrovky. Samonabíjacie brokovnice sú napríklad Browning belgickej výroby, Winchester a Remington americkej, Bereta talianskej a ČZ českej zbrojárky. Samonabíjacie brokovnice majú nábojovú schránku na 3,5 až 11 nábojov.

Samonabíjacie guľovnice, ktoré sa vyskytujú u nás, sú väčšinou staršej výroby, u nás sa pri výkone práva poľovníctva neodporúča používať pre veľkú palebnú účinnosť a možné nebezpečenstvo. Z najznámejším typov sú to päťranový automat Browning, Winchester a samonabíjacia guľovnica Holek (vyrobilo sa len malé množstvo). Pomocné poľovné zbrane sú malokalibrovky a vzduchovky.

Malokalibrovky sú zbrane malého kalibru 22 (5,6 mm). Používajú sa najmä na cvičnú a pretekársku streľbu a na odstrel malej škodlivej zveri.

Vzduchovky sa používajú len na cvičnú streľbu. Zakazuje sa s nimi strieľať úžitkové vtáctvo.