Zariadenia na prikrmovanie raticovej zveri

Poľovnícke zariadenia, v ktorých predkladáme raticovej zveri v zime krmivo, nazývame kŕmidlá. Vyvinuli sa rôzne typy kŕmidiel od jednoduchých rebrinových až po zložitejšie zásobníkové kŕmidlá. Celková stavba a veľkosť každého kŕmidla závisí od druhu krmiva (jadrové, objemové alebo dužinaté), na ktoré sa používa, a od druhu zveri.

Najjednoduchším a najbežnejším kŕmidlom pre raticovú zver je rebrinovékŕmidlo v podobe jasieľ na objemové krmivo (seno, ďatelinu), prikryté jednoduchou dvoj spádovou strieškou s rozmermi 1,5 x 2 metre alebo 2 x 2,5 metra. Jednotlivé priečky rebrín by nemali byť od seba vzdialené viac ako 10 až 15 cm. V spodnej časti, zvyčajne po bokoch alebo aj na čelách, sú upevnené válovčeky na jadrové krmivo. Nevýhodou takýchto kŕmidiel je, že sa musí často dopĺňať.

Na miestach, kam sa ťažko dopravuje krmivo, budujú sa najmä pre jeleniu a danieliu zver väčšie zásobníkové kŕmidlá s rozmermi 2,5 x 3,5 metra. Je to vlastne senník, po bokoch ktorého s=u pod strechou umiestnené stabilné alebo prenosné rebríky. Niekedy býva rebrinka len na jednej strane a z ostatných strán chráni kŕmidlo steny z dosák.

Pri veľkých kŕmidlách môžu byť po bokoch umiestnené menšie rebríkové kŕmidlá ohradené riedkym preliezacím plotom zo žrďoviny. Súži pre mladé zvieratá, ktoré od veľkých kŕmidiel odháňajú staré jedince.

Pri nedostatku uskladňovacích priestorov sa umiestňujú objemové krmivá tak, aby boli zveri priamo dostupné. Tento spôsob sa využíva najmä pri budovaní kŕmidiel s posuvnou strechou. Je to jednoduché zariadenie zo 4 nosných stĺpov vysokých 4 – 6 metrov, ktoré sú pevne zapustené do zeme. Vrchnú časť kŕmidla tvorí strecha, ktorá zabraňuje vlhnutiu krmiva od zeme, prípadne je táto časť upravená na spôsob rebrín. Pomocná strieška chráni krmivo pred dažďom, snehom a zároveň vtláča krmivo do spodnej časti , odkiaľ si ho zver vyberá.

Najjednoduchšie je prikrmovať zver zo stohov, ale veľká časť krmiva sa takto znehodnotí.

Jadrové krmivá sa zveri predkladajú v jednoduchých drevených válovčekoch.

Umiestňujeme ich buď na bočné strany kŕmidiel pre objemové krmivo, alebo ich pripevňujeme na samostatné koly a vrchná časť sa zvyčajne chráni strieškou.

Na doplnenie jadrového krmiva sa používajú jednoduché automatické zásobníkové kŕmidlá.

Dužinaté krmivá sa podávajú zveri najčastejšie na stolových kŕmidlách. Na usmernenej a racionálnej výživy raticovej zveri je nevyhnutné zostaviť kŕmidlá na spôsob tzv. kŕmnych liniek To znamená, že jednotlivé kŕmidlá sa v rámci určitého kŕmneho obvodu rozmiestňujú tak, aby sa zabránilo zveri príliš rýchlo a jednostranne prijímať potravu.

Pomocou kŕmnych liniek možno kmeňový stav zveri rozdeliť na menšie čriedy a znížiť tak počet jedincov na jedno kŕmidlo.

Ako pomocné zariadenie možno zaradiť ku kŕmidlám rozličné sklady na krmivá, hroble na dužinaté krmivá a silážne jamy na prípravu kvalitnej siláže pre zver.

Soľníky sú zariadenia, v ktorých sa podáva zveri kusová soľ , zmes soli a hliny alebo rôzne organické a minerálne prípravky dôležité pre správny priebeh fyziologických procesov v tele zveri. Umiestňujeme ich v blízkosti vodných zdrojov a napájadiel rovnomerne po celom kŕmnom obvode.

Kusovú soľ zvyčajne podávame v jasličkovom, rázštepovom, prípadne v stĺpikovom soľníku.

Okrem kusovej soli sa podáva aj soľ s prísadami ako zmes s vlhkou tehliarskou hlinou v pomere 1:5. Táto zmes sa nabíja do soľníkov. Podľa potreby sa k nej pridávajú rôzne liečivá, aromatické a minerálne látky a takáto zmes sa najčastejšie podáva v guliačových, debničkových, korýtkových a pňových soľníkoch.

Okrem kŕmidiel a soľníkov treba venovať veľkú pozornosť aj vodným zdrojom v revíri. Tam, kde je nedostatok pramenistej vody v studničkách a potokoch, sa budujústudne, z ktorých sa voda čerpá do vhodných povrchových napájadiel. Všetky vodné zdroje treba udržiavať čisté, ich okolie vhodne asanovať, spevňovať drevom alebo kameňmi.

Obľúbením a vyhľadávaným miestom na odpočinok, ochladenie v horúčavách a očistu od vonkajších parazitov sú bahnité miesta v revíri, tak zvané bahniská pre diviačiu zver a kalužiská pre ostatnú raticovú zver.

V suchých revíroch s nedostatkom vlhkých bahnitých miest sa bahniská a kalužiská budujú umelo. V menších preliačinách s hlinito ílovitým podkladom sa zadržiava dažďová voda, prípadne sa dopĺňa dovozom. Ak v blízkosti nie je strom, o ktorý by sa zver po bahnení mohla otierať, umiestni sa v blízkosti bahniska umelý otierací kôl.

a - jasličkový soľník

b - rázštepový soľník

c - stĺpikový soľník

d - guliačový soľník

e - debničkový soľník

f - korýtkový soľník

g - pňový soľník