Poľovníci používajú osobitnú poľovnícku reč, majú zaužívané praktické i slávnostné zvukové signály a fanfáry. Pri praktickom poľovaní, najmä v lese, kde treba zachovávať ticho a opatrnosť, sa oddávna používala a dodnes používa akási reč bez slov. Dôležité a zaujímavé údaje si poľovníci oznamujú zálomkami.

Poľovnícky zálomok – je odlomený zelený konárik – smrekový, jedľový, dubový alebo iný – podľa dominujúcej dreviny v poraste.

Už z názvu vyplýva, že zálomok sa láme, nereže sa. Poľovnícky nôž sa používa na jeho zhotovenie len výnimočne, ak má byť zálomok mimoriadne nápadný alebo ak má osobitný význam. Poľovníci v poľovnom revíri používajú zlomky na dorozumievanie sa alebo ako symbol poľovníckych úspechov a prejav úcty k poľovnej zveri. Zálomok sa zvyčajne označuje nástrel, teda miesto, kde zver stála v čase výstrelu, ďalej stopa alebo farba, ktorú zanechala zver po výstrele v blízkosti nástrelu, smer, ktorým poranená zver odbehla, alebo smer, kadiaľ poľovník odišiel po opustení stanovišťa, prípadne ak chce naznačiť iným poľovníkom miesto, kde treba dávať na niečo pozor. Osobitný zálomok odovzdáva poľovník svojmu poľovníckemu druhovi úspešnému na poľovačke, aby si ním ozdobil poľovnícky klobúk. Prejavom úcty a vďaky je smútočný zálomok, ktorý poľovníci kladú pri poslednej rozlúčke na rakvu alebo hádžu do hrobu poľovníckemu druhovi alebo zaslúžilému poľovníkovi.

Zálomky rozdeľujeme na účelové a na symbolické, ktorými pripravujeme úctu jeden druhému alebo zveri.

Medzi účelové zálomky patria:

- hlavný zálomok (niekedy sa nazýva navádzací alebo výstražný)

- oznamovací zálomok

- nástrelový zálomok

- smerový zálomok

- stanovištný zálomok

- čakací zálomok

Hlavný zálomok

(navádzací, výstražní) sa zhotovuje z väčšieho, 1 až 1,5 metra dlhého konárika, z ktorého olúpeme poľovníckym nožom časť kôry, aby to bolo zďaleka vidieť a aby sa odlišoval od spadnutého konára. V neprehľadnom teréne je najlepšie zavesiť ho vo výške ľudskej postavy na nápadný strom. Je oznámením, ktoré značí „Daj pozor!“. Ak poľovník zbadá zálomok, vie, že v blízkosti sa niečo nachádza alebo deje a že sa musí pozornejšie poobzerať a opatrnejšie sa správať.

Výstražný zálomok

má v poľovníckej praxi podobnú úlohu ako červená zástavka v rukách železničiara alebo výstražná tabuľka na nákladnom motorovom vozidle s nebezpečným nákladom. V revíri upozorňuje na hroziace nebezpečenstvo.

Oznamovací zálomok

býva oveľa kratší ako výstražný a takisto ho olúpeme. Poľovníka má na niečo upozorniť, volajú ho aj navádzací, lebo ukazuje cestu k nástrelu, k zasiahnutej zveri ap. Zvyčajne sa ich kladie niekoľko za sebou, a to tak, aby bolo možné dovidieť od jedného na druhý. Napríklad ak pri dohľadávaní poranenej zveri postupujeme po prieseku, chodníku alebo po ceste, a máme z nej náhle odbočiť, na miesto odbočenia sa zvyčajne zavesí najprv osobitný – výstražný (hlavný) zálomok a potom sa v potrebnom smere položí za sebou na zem niekoľko oznamovacích zálomkov.

Nástrelový zálomok

poľovník kladie na miesto, na ktorom zver stála v čase výstrelu a skadiaľ odskočila. Má veľký význam pri dohľadávaní zveri. Vieme, že svetelné podmienky v lese sa počas dňa podstatne menia. Predstava nástrelu za šera, podvečer alebo zavčas ráno je celkom iná ako napoludnie. Sledujúc domnelé stopy zveri, na ktorú sme vystrelili popamäti, môžeme predčasne vyplašiť poranenú zaľahnutú zver a podstatne sťažiť alebo znemožniť jej dohľadanie. Poľovník v zapätí po výstrele na zver musí presne určiť miesto, kde zver stála pri výstrele a potom si spoľahlivo označiť predovšetkým stanovište, teda miesto, skadiaľ strieľa. Odporúča sa napr.: rozryť pôdu, zapichnúť palicu, na viditeľnom mieste nechať vystrelenú nábojnicu ap. a až po chvíli (nikdy nie hneď po výstrele) potichu, bez zbytočného hluku miesto nástrelu označiť nástrelovým zálomkom, ktorý sa zastokne kolmo do zeme. Z nástrelového zálomku sa kôra nelúpe, zapichne sa veľmi pevne, aby ho vietor nezhodil alebo v zime nezafúkal sneh. Zálomok položený na zem – ako obyčajný oznamovací zálomok – by sa niekedy ťažko hľadal. Ak zver zanechala na mieste nástrelu aj dajaké znaky – farbu, srsť, úlomky kostí alebo zápierky, kladieme k nástrelovému zálomku aj smerový zálomok.

Smerový zálomok

používame na označenie smeru, kam zver po výstrele odskočila. Ak sme vystrelili na jedinca trofejovej samčej zveri (jeleň, daniel, srnec, muflón, diviak), konček zálomku zaostrujeme nožom a kladieme ho na zem tak, aby naznačoval smer odskoku. Pri dohľadávaní samičej zveri sa konček zálomku nezaostruje. Ak nepoznáme smer odskoku, položíme naprieč cez seba dva zálomky. Z nástrelového ani zo smerového zálomku neodstraňujeme kôru.

Stanovištný zálomok slúži na označenie miesta, na ktorom stál alebo sedel poľovník, keď čakal na zver, prípadne na presné označenie miesta, odkiaľ na ňu vystrelil. Na dobre organizovanej spoločnej lesnej poľovačke na diviaky býva zvykom označiť vopred všetky strelecké stanovištia hlavným i stanovištným zálomkom, ktorý sa na dolnej polovici olúpe a zapichne do zeme. Hlavný zálomok sa zasa položí tak, aby jeho koniec ukazoval poľovníkovi smer postupu pri nadhánke.

Čakací zálomok

sa robí z dvoch odlomených, krížom cez seba položených konárikov. Poľovníci sa ním vzájomne upozorňujú na miesto, kde sa majú stretnúť. Bez slov si teda povedia „Tu ma čakaj!“. Ak chceme mať istotu, že si priateľ takýto zálomok všimol, odporúča sa zavesiť blízko neho aj výstražný (hlavný) zálomok, ktorý vždy naznačí „Pozor!“. Ak sa niekedy stane, že na spoločníka čakáme nezvyčajne dlho a musíme odísť, odstránime z oboch zálomkov bočné konáriky a okliesnené zálomky položíme krížom cez seba zasa späť tak, aby vrcholčeky zálomkov ukazovali smer, ktorým sme odišli. Tri čakacie zálomky vedľa seba označujú dohovorené miesto stretnutia na spoločnej poľovačke.

Medzi symbolické zálomky patrí:

- vlastnícky zálomok

- posledný hryz

- čestný poľovnícky (strelecký zálomok)

- smútočný zálomok

Vlastníckym zálomkom

si poľovník označuje v revíri ulovenú väčšiu zver, ktorú nemôže po dohľadaní sám dopraviť na stanovené miesto, aby inému poľovníkovi v revíri naznačil, že ide o riadne ulovenú zver, po ktorú sa chce vrátiť. Poľovník – strelec ním súčasne prejavuje ulovenej zveri poslednú poctu. Pôvodne sa to robievalo len pri ulovení jeleňa, dnes sa dáva zálomok aj inej ulovenej raticovej zveri. Zálomok kladieme na ranu v mieste smrteľného výstrelu. Pri samčej zveri má odlomená (spodná) časť zálomku smerovať k hlave a odlomeným koncom k pohlaviu, na znak toho, že ide o nositeľku materstva.

Posledný hryz

je odlomený zelený konárik, ktorý dávame popri vlastníkom zálomku ulovenej raticovej zveri medzi čeľusť a sánku, pernatej zveri ju vkladáme do zobáka a nazývame ju posledný zob. Ide o posledný prejav úcty k zhasnutej zveri.

Čestným poľovnícky zálomkom

dekorujeme úspešného strelca, ktorý správnym spôsobom ulovil trofejovú alebo vzácnu zver. Tento zálomok sa láme (nereže sa) z bočných konárov tých lesných stromov, ktoré sú v okolí dominantné. Pri individuálne poľovačke ho odovzdáva úspešnému strelcovi jeho sprievodca, pri spoločnej vedúci poľovačky, a to hneď po príchode k ulovenej zveri, alebo na zoradisku zveri (pri spoločnej poľovačke). Ceremoniál pri odovzdávaní čestného zálomku je takýto: zálomok sa otrie o farbu vytekajúcej z rany zhasnutej zveri, úspešný poľovník sa postaví za chrbát svojho úlovku, odovzdávajúci (sprievodca alebo pri spoločnej nadhánke vedúci poľovačky) sa postaví tvárou oproti nemu, obaja pritom stoja proti sebe s obnaženou hlavou. Odovzdávajúci zvyčajne podáva zálomok na poľovníckom klobúku, na služobnej čiapke, na čepeli poľovníckej dýky alebo ľavou rukou. Podáva ho lícom nahor a odlomeným koncom smerom k preberajúcemu so slovami: „Vážený kolega (meno priezvisko), dovoľ, aby som ti úprimne zablahoželal k vzácnemu úlovku a podľa starého poľovníckeho zvyku prijmi čestný poľovnícky zálomok“. Úspešný strelec si ho zastokne

za stužku alebo za šnúru na pravú stranu klobúka, ktorý drží v ľavej ruke. Na toto si obaja podávajú pravice a preberajúci sa svojmu sprievodcovi (prípadne vedúcemu poľovačky) za zálomok poďakuje. Obdarovaný poľovník zvyčajne odlomí malý bočný výhonok zálomku na svojom klobúku, vráti ho sprievodcovi a poďakuje sa mu za pomoc pri poľovačke. AK sa zver dohľadáva pomocou farbiara, býva zvykom, že úspešný poľovník po prebratí zálomku od svojho sprievodcu odovzdá bočný výhonček zálomku vodičovi poľovného psa, ktorý zver dohľadal.

Čestný poľovnícky zálomok nosí obdarovaný poľovník na pravej strane poľovníckeho klobúka celý deň, v ktorom zver ulovil.

Sprievodca nemá dávať zálomok strelcovi, ktorý sa pri love zachoval nesprávne, napr.: ak ulovil inú trofejovú zver, na akú mal povolenie poľovať, ak ulovil chovného jedinca, nesprávne pohlavie, alebo ak lovil nevhodnou zbraňou (napr.: ak strelil raticovú zver brokom, malokalibrovkou ap.). Po takomto odopretí zálomku by malo nasledovať príslušné disciplinárne konanie podľa disciplinárneho poriadku.

Smútočný zálomok

sa zhotovuje z primerane veľkého, 30 až 50 cm dlhého jedľového alebo smrekového konárika ozdobeného na dolnom konci širšou čiernou stuhou. Kladie sa ako prejav piety a úcty pri rozlúčke s poľovníckym kolegom alebo sa hádže s kvetmi a vencami na rakvu spúšťanú do hrobu. Ak rakvu s ostatkami zosnulého kolegu odnášajú poľovníci, mávajú čestné poľovnícke zálomky zastoknuté na ľavej strane poľovníckych klobúkov. Po spustení rakvy vhadzujú do hrobu aj svoje zálomky ako posledný pozdrav.