Myšiak hôrny (Buteo buteo L.)

Pre myšiaka za letu sú charakteristické dlhé a široké krídla, kratší, mierne zaokrúhlený a pomerne široký chvost. Dúhovku majú sivohnedú. Myšiaky často plachtia a krúžia vo veľkej výške. Patrí sem myšiak hôrny s hmotnosťou 0,5 – 1,6 kg, a myšiak severský, ktorý u nás len zimuje. Myšiak hôrny žije v Európe a v Ázii. U nás sa vyskytuje všade tam, kde má možnosť hniezdiť (od lužných až po vysokohorské lesy). Je tmavohnedý, naspodku bieloškvrnitý a na chvoste má úzke a sivé priečne pásiky. V zime zalieta často v hojnom počte za poľnými hrabošmi aj do našich nížinných oblastí. Hniezdo si robí na strome a ostáva mu verný mnoho rokov. Hrúbka hniezda sa časom zvyšuje, lebo vtáky ho každoročne dopĺňajú  suchými konármi. Samica znáša v apríli 3 -5 vajec a sedí na nich 28 – 31 dní. Myšiaky sa živia myšami, hrabošmi, chrčkami, sysľami, potkanmi, mladými zajacmi a králikmi, v zime aj malou úžitkovou pernatou zverou a zdochlinami. Okrem toho chytajú jašterice, žaby, hady, väčší hmyz. Myšiak hôrny patrí medzi naše najužitočnejšie dravce, jeden vták môže za deň uloviť aj 15 – 20 hrabošov.

Myšiak severský (Buteo logopus Pontopp.)

Myšia severský má na rozdiel od predchádzajúceho druhu beháky až po prsty operené a pri pohľade na letiaceho vtáka je zospodu svetlejšie sfarbený, ale brucho aj škvrny na ohybe krídel má nápadné tmavé a chvost biely, so širokým tmavým koncovým pásom. K nám prilieta zimovať zo severnej Európy od septembra a odlieta od nás do apríla. najčastejšie sa vyskytuje na poliach od začiatku decembra do konca marca. Živí sa najmä škodlivými drobnými hlodavcami, ale pri vysokej snehovej pokrývke spôsobuje škody aj na malej zveri.