1. Spôsoby poľovania na líšky

Brlohárenie – je vyháňanie malého mäsožravca, zvyčajne líšky z brloha pomocou brlohárov( jazvečíky, teriéry). Poľovníci si majú zastaviť tak, aby ich líška pri vychádzania z brloha nevidela a nezvetrila. Na líšku strieľajú až vtedy, keď sa od diery dostatočne vzdiali, aby do nej nemohla naspäť vkĺznuť. Musia sa správať pokojne, nepodupávať, nefajčiť, nedebatovať.
Na zdochlinisku – ponúkame mäsožravcom mäsitú návnadu, možno tu úspešne odstreliť líšky, vlky i medvede. Dôležité je, aby si líšky na zdochlinisko zvykli, preto si tu majú nájsť vždy voňavú pochúťku (rybí odpad, vývrhy zo zveri...). stanovište je treba zvoliť tak, aby poľovník mal dobrý vietor a mesiac za chrbtom líšky.

2. Drvky, strižky, zápierky a ich význam pri dohľadávaní zveri

Znakovaním zveri rozumieme jej reakciu po výstrele, podľa ktorej sa usilujeme odhadnúť, či a kde sme ju zasiahli. Snažíme sa nastreľ nájsť a dôkladne si všímame či sú na mieste:
- drvky – kúsky kostí, pričom sa snažíme určiť, o akú kosť ide
- strižky – chumáčiky odstrelenej srsti, kde sa opäť snažíme zistiť, z ktorej časti tela pochádza
- zápierky – stopy ratíc zveri po odskoku

3. Spôsoby lovu havranovitých vtákov a malých šeliem

Vrany môžeme prilákať vábcami napodobňujúcimi ich hlas, ale krkavcovité vtáky možno privábiť aj napodobnením volania kuvika, na čo existujú špeciálne vábce a straku aj potriasaním poloprázdnej zápalkovej škatuľky, no keď sa nám podarí chytiť malú straku, najlepším vábcom bude jej škriekanie.
Voliérové lapáky na vrany a straky- tvorí rám potiahnutý drôteným pletivom, na strope s otvormi, cez ktoré vtáky skočia do vnútra ale vyliezť už nemôžu.
Malé šelmy chytáme do rôznych pascí, najčastejšie ich ulovíme náhodou, úspešné býva aj vábenie( myškovanie, zajačie vreštadlo), na ktoré dobre reagujú.

4. Chovateľská prehliadka poľovníckych trofejí, jej organizácia, význam a poslanie

Poľovnícke trofeje sa hodnotia na chovateľských prehliadkach, ktoré sa uskutočňujú najneskoršie do 31.3. bežného. Na chovateľskú prehliadku sa neprekladá poľovnícka trofej, s ktorej sa vyrobil kožkový preparát. Pri jeho výrobe sa však trofej musí sprístupniť dvom členom hodnotiteľskej komisie, ktoré zhodnotia chovateľský zásah. Nepredkladá sa ani lebka šelmy, ktorá sa odovzdala orgánu veterinárnej správy, o čom sa predloží len písomný doklad. Namiesto poľovníckej trofeje sa na CHP predkladá jej fotodokumentácia s bodovacou tabuľkou, ktorú podpísali najmenej dvaja členovia hodnotiteľskej komisie, len vtedy, keď ju ulovil zahraničný poľovník. Fotokumentáciou sú fotografie s rozmermi 13x 18 cm z pohľadov spredu, z ľavej strany, z pravej strany a spodný pohľad na chrup čeľuste.

5. Poľovanie na sluky

Aj sluka reaguje na pískanie iného slučieho samčeka a keď máme taký vábec, môžeme si významne zlepšiť šance na slučom ťahu.

6. Spôsoby a účel chytania malej úžitkovej zveri

Chytanie zveri zabezpečuje živú zver pre export i pre domáce zazverovanie, znižuje straty zveri v porovnaní s odstrelom.
Zajace – chytajú sa do tzv. nízkych zajačích sietí, zložených z dvoch vonkajších redších (zrkadlových sietí) do ktorých možno zajace naháňať z oboch strán. Keď zajac vbehne do siete prekĺzne cez veľké oko zrkadlovej siete na nábehovej strane, narazí do hustej jadrovej siete a zamotaný do nej prekĺzne cez oko zrkadlovej siete na druhej strane, kde sa zachytí akoby vo vreci. Zajace nadháňajú do siete honci. Potom sa umiestni do prepravnej debny.
Jarabice- chytajú sa do vĺčikov na zimné komorovanie, aby v bezpečí prečkali zimu a následne boli vypustené v čase jarného párikovania. Vĺčik je ľahká prenosná klietka z drevených latiek, potiahnutá sieťou.
Bažanty – chytajú sa ak je to potrebné (osvieženie krvi vo farmovom chove, ale aj v prírode), do podražcov – rámov pod bažantím násypcom, potiahnutých sieťou. Keď sú bažanty pod podražcom, chytač potiahnutím povrázku tyč podtrhne, podražec spadne a bažanta prikryje.

7. Význam poľovníckych zariadení v revíri z hľadiska lovu zveri

Poľovnícke zariadenia sú dôležitou súčasťou revíru, lebo uľahčujú a zefektívňujú chov a ochranu, ako aj lov zveri.
Debničkové sklopce – na chytanie malej zveri – zver musí byť v tme, aby bola čo najmenej stresovaná
Voliérové lapáky – na vrany a straky – tvorí rám potiahnutý drôteným pletivom, na strope s otvormi, cez ktoré vtáky skočia do vnútra, ale vyletieť už nemôžu.
Jastrabie koše – sú potrebné v bažantniciach a na miestach, kde sa vypúšťa do prírody

8. Spôsoby a účel chytania raticovej zveri

Raticovú zver chytáme do chytacích zariadení, ktoré môžu byť buď veľké na hromadný odchyt, alebo malé na individuálny odchyt, prípadne zver imobilizujeme, alebo obe tieto metódy kombinujeme.
Hromadné chytacie zariadenie – je vlastne ohrada okrúhleho alebo oválneho tvaru, zásadne bez ostrých a pravých uhlov. Vstupná brána je buď padacia alebo sklápacia, prispôsobená na samospúšť. Je dôležité, aby v chytacom zariadení bolo dostatok zužujúcich zábehov, na ktoré sa napoja prepravné debny.
Chytacie zariadenia môžu byť stabilné alebo prenosné.
Samice vo vysokom štádiu gravidity nechytáme. Všetky chytené zvieratá treba veterinárne prehliadnuť. Prepravné debny majú mať také rozmery, aby chytené zviera mohlo pohodlne stáť, ležať. Na zazverovanie sa smú používať len zdravé zvieratá.

9. Organizácia spoločných poľovačiek na malú zver a bezpečnostné zásady pri týchto poľovačkách

Spoločné poľovačky sa u nás uskutočňujú len na lov malej poľnej a vodnej zveri, diviakov a mäsožravcov (vlky, líšky). Na ostatnú raticovú zver sú zakázané.
Pri spoločných poľovačkách treba dodržiavať bezpečnostné zásady:
- zbraň nosíme mimo pohonu so sklopenými hlavňami
- pri prekonávaní prekážky zbraň vybijeme
-na spoločnej poľovačke nikdy nestrieľame zver v smere, kde sú ľudia, nabitú a zalícenú zbraň neťaháme medzi strelcov a honcov, pozor na možnosť odrazu brokov od zamrznutej pôdy alebo vody
- pre ukončením pohonu sa zakazuje opustiť pripravené stanovištia
- každý honec a strelec prechádzajúci pohonom musí mať oranžovú signálnu vestu – pri streľbe smerom do pohonov na nízko letiacu pernatú zver musíme dávať pozor, aby sme neohrozili honcov
- pušku nesieme buď na pleci alebo v ruke, vždy však otočenú hlavňou na hor
- strieľame vždy smerom von z pohonu
- nabitú zbraň máme zaistenú

10. Posliedka a postriežka, znakovanie raticovej zveri

Postriežka – najnáročnejší postup individuálnej poľovačky. Jej podstatou je čakanie na zver pri jej priechodoch, miestach kde vychádza na pašu, pri rujoviskách, tj. na miestach, kde ju môžeme stretnúť.
Posliedka – náročnejší spôsob individuálnej poľovačky, lebo sme v pohybe a podmienkou je, aby sme zver spozorovali skôr ako ona nás a mali čas ju posúdiť. Je vhodné mať zo sebou streleckú palicu, prípadne ako oporu môžeme použiť pri strieľaní kmeň stromu.
Znakovanie zveri – rozumieme je reakciu po výstrele, podľa ktorej sa usilujem odhadnúť, či a kedy sme ju zasiahli, potom sa snažíme nastreľ nájsť a dôkladne ho pozrieť.

11. Povinnosti poľovnícka pri ulovení zveri podozrivej z besnoty

Poľovník pri ulovení zveri podozrivej z besnoty musí dodržať stanovené zásady pre prácu s infekčným materiálom. Použiť gumené rukavice, dať pozor aby sa nezamazalo šatstvo krvou, na oči, vložiť ulovené zviera (mačka, pes, líška) do nepremokavého obalu (2 igelitové vrecia), pripevniť štítok na vrece, napísať meno, presnú adresu, PZ a lokalitu, kde bola zver ulovená a takto upravené vrece dať na veterinárne zariadenie. Nemanipulovať holými rukami (sťahovať s kože, preparovať hlavu, neprevádzať žiadnu manipuláciu, len vložiť do vreca). Pozor, nepustiť psa ak ho máme zo sebou do styku s ulovenou zverou. Ak by sa jednalo o veľké zviera (jeleň, jelenica, atď.) zavolať veterinára, ktorý si odoberie vzorky a usmerní ako ďalej s uvedenou zverou nakladať (spáliť, zakopať a podobne).

12. Dohľadávanie raticovej zveri, poľovnícke zvyklosti pri love veľkej zveri

Aj keď si myslíme, že sme zver minuli, treba vykonať kontrolné dohľadanie psom. Postrelená zver sa skôr alebo neskôr oddelí od čriedy. Ak je zver postrelená a nemáme istotu, či bola správne zasiahnutá na komoru a či neďaleko leží zhasnutá, treba s dohľadávaním počkať, lebo keby sme zaľahnutú zver predčasne zdvihli z ložiska, mohla by kráčať ešte veľmi ďaleko. Pri omračujúcom zásahu je treba ju dostreliť. Pri zásahu na nohu je potrebné vypustiť psa, aby ju zastavil a neodbehla ďaleko.

13. Spôsoby poľovania na diviačiu zver a bezpečnostné predpisy pri týchto poľovačkách

Pri nátlačke – malý počet poľovníkov zostane na známych priechodoch zveri a maximálne traja honci prechádzajú buď po stope diviačej zvery alebo cez miesta, kde sa predpokladá, že tam diviaky zaľahli. Zver sa snažia opatrným natláčaním nasmerovať na čakajúcich poľovníkov.
Pri nadhánke na diviaky – zavčasu zabezpečiť dostatočný počet poľovníkov,
- vopred naplánovať počet a smer pohonov,
- určiť vedúceho poľovačky, vedúcich honcov a strelcov,
- vedúcich strelcov je povinný strelcovi ukázať prípustné a zakázané smery streľby a oznámiť mu, kde je miesto zrazu pri pohone
- strelec je povinný nadviazať vizuálny kontakt so susedmi, pričom svoje stanovište až do konca pohonu nesmie zmeniť alebo opustiť, a to ani vtedy, keď si chce pozrieť ulovenú zver
- ak s honcami postupujú aj strelci, smú strieľať len za postupujúcu líniu honcov a to na zver, ktorá odbieha von z pohonu
Výhodou je, keď si diviaky návnadovým prikrmovaním privyknú na lokality, kde sa nadhánka uskutoční.

14. Poľovanie na jeleňa v období ruje

Podľa hlasu možno ručiace jelene lokalizovať, čo poľovačku veľmi uľahčuje. Napodobňovaním jelenieho ručania pomocou volského rohu, plastického ručadla môžeme jelene vyprovokovať k odpovedi, aj privábiť. Treba podľa hlasu rozlíšiť, či ide o hľadajúceho jeleňa bez jeleníc, alebo o háremového jeleňa. Treba sa vedieť orientovať o jeho činnosti (či naháňa jelenicu, vyzýva súpera a pod.).

15. Spôsoby poľovania na vlkov

Vlkov lovíme individuálne na posliedke i postriežke, nádej na úspech je však malá, pretože vlk loví na veľmi veľkej ploche a v rovnakých lokalitách sa nevyskytuje pravidelne. Vo väčšine prípadov ide o náhodilé ulovenie pri poľovaní na inú zver. Najúčinnejším spôsobom je spoločná poľovačka - nadhánka, ktorá sa však robí vo väčších rozmeroch ako u diviakov, alebo kruhovka. Ráno na čerstvom snehu obstopujeme revír a zistíme, kde vlci zaľahli. V maximálnej tichosti obstúpime vytypovanú lokalitu. Ak nemáme dosť strelcov, na niektoré miesta môžeme zavesiť špagát s pásmi látok. Vlk je veľmi opatrný, k neznámej veci sa nepriblíži, navyše, keď je ju cítiť človekom, preto cez takýto úsek neprejde. Honci postupujú pomaly, nerobia veľký krik, vlci sa dvíhajú a utekajú už pri najmenšom podozrivom zvuku. Vlk sa loví od 1. 11. do 15. 1.. Trofejou z vlka je lebka, koža a kostička v penise.

16. Ošetrenie a zaobchádzanie s ulovenou raticovou zverou

Najdôležitejšie je ulovenú raticovú zver čo najskôr vyvrhnúť, nechať dokonale stiecť s krvi a vychladnúť, v lete ju prípadne zabaliť do hustej sieťoviny proti muchám a osiam. Musí sa vzdušne zavesiť a čo najskôr schladiť. Svalovina raticovej zveri nesmie mať teplotu vyššiu ako + 7C.
Zajacom treba po ulovení tlakom na brucho uvoľniť moč, ale keď je určený na vlastnú spotrebu, bude najlepšie ho aj vyvrhnúť.
Divinu je dôležité po ulovení nezmrazovať, lebo by nemohla dostatočne vyzrieť. Na dlhší čas ju ukladáme do mrazničky naporciovanú.

17. Spoločné poľovačky - vymenujte ich jednotlivé druhy a popíšte ich

1. spoločné poľovačky na diviačiu zver a na mäsožravce
- nátlačka: malý počet poľovníkov zastane pri známych priechodoch zveri a max. traja honci prechádzajú buď po stope diviačej zveri či vlkov, alebo keď snehu niet, tak cez miesta, kde sa predpokladá, že tam príslušné druhy zveri zaľahli
- nahánka: zajace, bažanty, diviaky, kačice, líšky,
1. spoločné poľovačky na malú poľnú zver
- kruhovka: zajace, na 1 strelca by mali pripadať 2 honci, smer streľby oboma smermi
- pruhovka: zajace, bažanty, jarabice, pri ktorom strelci postupujú v jednej línii a strieľajú na zver, ktorá pred nimi vyskočí alebo vyletí

18. Zvláštne spôsoby poľovania

- fretkovanie – vyháňanie králikov divých z ich brlohov pomocou krotkej domácej formy tchora – fretky, ktorá sa niekedy chová aj ako laboratórne zviera. Má sa púšťať do brlohov až na jeseň, keď už nie sú králičatá.
- brlohárenie – je vyháňanie malého mäsožravca, zvyčajne líšky, z brloha pomocou brlohárov (jazvečíky, teriéry).
- na zdochlinisku – možno úspešne odstreliť nielen líšky, ale aj vlky, medvede, kuny, túlavé psy a iné mäsožravce.
- výrovaním – sa v minulosti reguloval početný stav dravých vtákov, vrán a strák v poľovných revíroch s malou zverou, najmä v  bažantniciach.
- sokoliarstvo

19. Spôsoby poľovania na bažanty, záštity a ich využívanie

Záštita je- stabilná alebo prenosná stena ukrývajúca poľovníka, napr. na streleckej línii v bažantnici alebo na brehu rybníka pri poľovaní na kačice divé, aby ho predčasne nespozorovali. Stabilnou záštitou môže byť napr. živý plot, prenosnou je maskovacia sieť na koloch.
Nadhánka – veľmi štýlovým a menej náročným spôsobom lovu malej zveri je hľadanie, resp. sliedenie so psom, ktorá sa v minulosti používala pri love jarabíc. Na tomto spôsobe sa zúčastňovali 3-5 poľovníci, 2-3 honci a 1-2psy. Vhodný je aj lov na bažantov (tzv. bušírovanie) v hustých zárastoch.

20. Poľovnícke zvyklosti pri spoločných poľovačkách na malú úžitkovú zver

Po skončení poľovačky sa podľa zvyku uskutoční zoraďovanie ulovenej úžitkovej zveri podľa poľovníckych zvyklostí. Zídu sa pri ňom všetci zúčastnení strelci a honci. Pri zoraďovaní ulovenej zveri vedúci poľovačky ohlási výsledok lovu podľa jednotlivých druhov zveri, poďakuje pozvaným hosťom, honcom a oznámi, kde bude posledný kruh. Jeden z hostí obyčajne poďakuje usporiadateľom poľovačky za pozvanie a usmerňovanie poľovačky. Pekným zakončením zoraďovania je slávnostné trúbenie na trúbky alebo lesné rohy.

21. Brlohárenie a fretkovanie

- fretkovanie – vyháňanie králikov divých z ich brlohov pomocou krotkej domácej formy tchora – fretky, ktorá sa niekedy chová aj ako laboratórne zviera. Má sa púšťať do brlohov až na jeseň, keď už nie sú králičatá.
- brlohárenie – je vyháňanie malého mäsožravca, zvyčajne líšky, z brloha pomocou brlohárov (jazvečíky, teriéry).

22. Zaobchádzanie s ulovenou malou úžitkovou zverou

Zajacom treba po ulovení tlakom na brucho uvoľniť moč, ale keď je určený na vlastnú spotrebu, bude najlepšie ho aj vyvrhnúť.
Pernatú zver treba po ulovení v lete hneď vyháčkovať, ale najlepšie je, ak ju po poľovačke malým rezom na bruchu hneď aj vyvrhne a čo najrýchlejšie odstráni hrvoľ, lebo potrava v ňom rýchlo kvasí a môže znížiť kvalitu diviny.

23. Druhy vábničiek a ich využívanie pri love zveri

Vábenie je spôsob lovu, pri ktorom napodobňujeme zvuky, ktoré vydáva zver pri párení, alebo napodobňujeme zvuky, tých druhov zveri, ktorá slúži šelmám najčastejšie za potravu. Najvýznamnejší spôsob je napodobňovanie jelenieho ručania počas ruje, ktorá má vyprovokovať jeleňa k útoku na soka, ktorý prenikol do jeho teritória. Ako vábnička sa používa volský roh, morská mušľa, cylinder z petrolejovej lampy ap. Skúsení poľovníci dokážu vábiť i bez ručadla len na dlaniach. Ďalším zaužívaným spôsobom je napodobovanie pískania rujnej srny, čo má prilákať k poľovníkovi srnca. Vábi sa na drevenej vábničke s jazýčkom, výška pískania sa dá regulovať, pretože na začiatku ruje, keď sú rujné mladé srny - tenšie. Ak je srnec so srnou, tenkým slabým pískaním napodobníme srnča, to priláka srnu a za ňou príde srnec. Okrem profesionálnej vábničky môžeme vábiť i na prírodných materiáloch - tráve, liste ap. Líšku môžeme privábiť vydávaním hlasu, ktorý vydáva poranený zajac v nebezpečí - tzv. zajačím vrešťadlom. Na profesionálne zhotovených vrešťadlách je  z  druhej  strany tenká  píšťalka, ktorou napodobňujeme pískanie myší, tzv. myškovačka, ktorá tiež slúži na prilákanie líšky. Myškovačkou a vrešťadlom však môžeme prilákať i iné šelmy a dravce.
Okrem toho je ešte celý rad vábničiek, ktoré sa však u nás skoro prakticky nepoužívajú - na divé kačice, holuby, jariabky, ap.

24. Poľovanie na divé kačice a husi

Pri love na kačice divé sa veľmi dobre osvedčujú vábce. Najčastejšie sa používajú ich atrapy, ktoré sa uložia na vodu v blízkosti stanovišťa poľovníka. Keď ju letiace kačice spozorujú, pokúsia sa pri nich pristáť a poľovník pri ich zosadnutí a následným vzlietnutím môže na ne vystreliť. Existujú aj vábce napodobňujúce kvákanie kačíc divých. Lovíme aj postriežkou, kačky lovíme i nadhánkou, sliedením so psom v trstinách na rybníkoch.
Na husi poľujeme počas ťahu, prelete od októbra.

25. Význam rôznych typov posedov z hľadiska lovu zveri

Vysoké posedy – sú určené na pozorovanie a lov zveri, ale aj na stráženie revíru, umožňujú poľovníkovi dobrý rozhľad a znemožňujú aby ho zver zavetrila. Budujú sa tam, kde sa zver často zdržiava alebo prichádza za potravou a na miestach, kde hrozí zvýšené nebezpečenstvo vzniku škôd spôsobených zverou a preto je ju tam treba intenzívne loviť.
Poznáme dva druhy: - mobilné – možno ich podľa potreby premiestňovať
  - stabilné – nemožno ich premiestňovať, sú masívnejšie, pohodlnejšie a budujú sa na miestach s dlhodobým využitím.
Medzi hlavné typy posedov patria: - rebríková sedačka – je jednoduché sedadlo na rebríku, i keď je nepohodlná, dá sa ľahko premiestniť
  - kazateľnicový posed – stojí samostatne na 3-4 stĺpoch, hore so sedadlom, prípadne striežkou. Môže byť aj zabudovaný do stromu. Pri rozkývaní stromu sťažuje streľbu.
  - kabínový posed – je akási mini chatka na stĺpoch umožňujúca poľovníkovi aj prespať na prični.

26. Spôsoby sťahovania a ošetrovania kožušinovej zveri

Pri sťahovaní raticovej zveri – postupujeme opatrne, aby sme neprerezali kožu, ale ani neponechali na nej veľa mäsa, tuku. Kde je možné oddeľujeme kožu od svaloviny tlakom alebo ťahom rukami, najmä päsťou a palcom. Hlavný rez urobíme pri vyvrhnutí. Potom dookola obrežeme kožu ba zápästnom a pätovom kĺbe, potom tieto časti nôh odrežeme a rezy vedieme po vnútorných stranách nôh až po rez, ktorý sme urobili pri vyvrhovaní. Kožu treba vystrieť a nechať v chládku vysušiť.
Postup pri sťahovaní zajacov a malých šeliem – rez vedieme od análneho otvoru, až po labky panvových končatín a zver potom sťahujeme do vaku. Malým šelmám musíme ponechať na koži aj posledné články prstov a pazúrmi, mihalnice, nos a veľmi opatrne stiahneme chvost, ktorý po dĺžke zospodu narežeme čo najďalej. Koža sa suší v tieni, najlepšie v prievane.

27. Poľovanie na tetrova holniaka a tetrova hlucháňa

V čase tokania sa poľuje na hlucháne a tetrovy. Keď poznáme tokanisko hlucháňa, večer zistíme, či hlucháň na svoje tokanisko priletel. Ráno za svitania sa potom poľovník snaží tokajúcemu kohútovi priskákať tak, že počas brúsenia urobí dva-tri rýchle kroky smerom ku stromu, na ktorom toká. Na tetrovy (holniaky) sa v čase tokania poľuje tak, že si poľovník pri tokanisku vopred pripraví úkryt do ktorého zasadne ráno ešte za tmy a čaká na kohúty, ktorí prilietajú na tokanisko začiatkom brieždenia.
V súčasnosti nie je u nás lov na hlucháňov a tetrovov povolený.

28. Čo je sokoliarstvo

Sokoliarstvo je lov zvery pomocou sokoliarsky vycvičených dravcov, u nás najmä jastrabov, výnimočne sokolov a orlov. Výcvik sokoliarskeho dravca je veľmi náročný aj chov si vyžaduje vysoký stupeň osobnosti. Chovať dravca môžu len členovia Slovenského klubu sokoliarov pri ústredí SPZ. Loviť zver pomocou sokoliarskych dravcov môžu len členovia Sokoliarskeho klubu sokoliarov. Sokoliar musí mať poľovnícky lístok a povolenie na poľovačku, samozrejme absolvovanú sokoliarsku skúšku.

29. Poľovnícke zálomky, signály a ich používanie

Poľovnícke zálomky – zálomok je odlomený zelený konárik (smrekový, jedľový,..). zálomok sa láme, nereže sa. Používa sa na dorozumievanie alebo ako symbol poľovníckych úspechov a prejavov úcty k poľovnej zveri. Poznáme: účelové (oznamovací, nástrelný, smerový, stanovištný), symbolické (vlastnícky, posledný zhryz, čestný strelecký, smútočný).
Poľovnícke signály – pri spoločných nástupoch na poľovačkách a pri rôznych slávnostných príležitostiach sa používajú zvukové povely, signály. Povely a signály vydáva vedúci poľovačky poľovníckou signálkou alebo trubači lesnicou.

30. Poľovanie na medveďa

Medveď je podľa vyhlášky 172/75 Zb. celoročne chránený. Každoročne však MP SR a Ministerstvo životného prostredia SR povoľuje selektívny redukčný odstrel vo výške 80 až 90 kusov, aby sa medvede nepremnožili. Podľa "Podmienok pre postúpenie výkonu práva poľovníctva v revíroch štátnych lesov" uzavretých medzi MLVH a R SPZ sa odstrel medveďov realizoval výlučne prostredníctvom štátnych lesov, v súčasnom období je možnosť realizácie odstrelu medveďov aj prostredníctvom poľovníckych združení. Časť odstrelu medveďov slúži pre účely reprezentácie. Druhá časť je poplatkový odstrel pre zahraničných záujemcov. V prípade zvýšených škôd sa nariaďuje mimoriadne odstrel škodníka ( ochranný odstrel ).

31. Vyvrhovanie raticovej zveri

Cieľom je, aby sa všetky vnútorné orgány od jazyka až po konečník zo zveri odstránený v celku. Ostrím nožom do hĺbky obrežeme análny otvor. Režeme od brady po spodnej strane krku, cez stred brucha až po análny otvor. Na bruchu režeme opatrne. Po celej dĺžke uvoľníme jazyk, hrtan a hltan. Uvoľníme pohlavný orgán, povytiahneme semenníky a všetko odrežeme. Po oboch stranách pozdĺž rebier až po chrbticu uvoľníme bránicu a potom celý vývrt zo všetkými orgánmi vytiahneme z hrudníkovej a brušnej dutiny. Celý vývrt treba podrobne prezrieť a zistiť prípadné abnormality. Diviačej a všetkej rohatej zveri z pečene opatrne odstránime žlčový mechúr. Nesmieme zabudnúť na prerezanie čiernych žíl.

32. Poľovanie na mufloniu zver

Muflón bez rozdielu veku a pohlavia sa loví od 1.9. do 31.12., vo zverniciach od 1.8. do 31.1. Je to raticová zver, preto ju možno loviť len individuálnym spôsobom na postriežke, alebo na posliedke.
Pri postriežke zaujmeme výhodné miesto pri miestach, kde sa pasie alebo chodí na vodu. Muflonia zver sa zdržuje v čriedach, preto treba pozorne vybrať jedince vhodné na odstrel a pri streľbe dávať pozor, aby sme nezranili ďalší kus. Pri posliedke sa snažíme po poľovníckych chodníkoch nepozorovane sa dostať k miestu, kde sa zver zdržuje. Treba postupovať veľmi opatrne, využívať priaznivý vietor, pretože muflonia zver je veľmi ostražitá. Ak niektorý kus z čriedy zistí nebezpečie, vydá varovný signál (hvizd) a celá črieda ujde. Muflonia zver je aktívna po celý deň, teda ju po celý deň môžeme úspešne loviť. Z chovu odstraňujeme slabé, alebo  choré jedince, u trofejovej zveri barany s tenkými a slabými rohmi, s rohmi, ktoré vrastajú do krku, s krivými rohmi a rôznymi deformáciami. Muflonia zver je veľmi vitálna, na ranu takmer nereaguje (neznakuje) a málokedy ostáva v ohni, preto treba venovať veľkú pozornosť jej úspešnému dohľadaniu. Trofejou sú rohy z barana.
Pri výbere muflóna vhodného na odstrel z čriedy sa riadime zásadami vyraďovacieho odstrelu. Z chovu treba vyradiť jedincov, ktoré majú znaky kríženia s domácimi ovcami (farebné odchýlky, jemná vlnitá srsť).
Vo veku 2 až 4 roky odstrelíme muflóny, ktoré majú so zreteľom na vek príliš krátke a tenké tuľajky, vrastajúce do krku. Pri samiciach a mláďatách sa treba zamerať na odstrel slabých, chorých a neskoro uliahnutých muflónčat a prestarnutých muflónic. Pri odlove muflónic je len ťažko možné zabezpečiť, aby sme najskôr odstrelili muflónča. Z muflónčat samčieho pohlavia odstrelíme najprv jedince, ktorých rožky navzájom zvierajú menší ako 90´uhol, ako aj jedince s veľmi krátkymi rožkami.

33. Tlmenie túlavých psov, mačiek a škodlivej zveri

Túlavé psy a mačky nie sú poľovnou zverou, preto ich možno loviť i zakázanými spôsobmi lovu, ktoré sú uvedené v zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a vyhláške číslo 172/1975 Zb. Zákon o poľovníctve ich definuje ako zvieratá škodlivé poľovníctvu. Jediné obmedzenie pri ich love je ustanovené v • 21, zákona číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve :
- loviť možno len psy, ktoré mimo vplyvu svojho vedúceho a vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej trvale obývanej usadlosti hľadajú alebo prenasledujú alebo sa k zveri plazia. Toto oprávnenie sa nevzťahuje na psy ovčiarske, ak sa nevzdialia od stáda viac ako 200 m, na psy poľovné, slepecké, zdravotnícke, vojenské a služobné, pokiaľ sa ako také dajú rozoznať a pokiaľ sa pri výkone služby alebo pri výcviku vzdialia z vplyvu svojho vedúceho iba prechodne.
- túlavé mačky sa môžu loviť v revíri vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od trvale obývaného miesta, ale i bližšie ako 200 m, ak ich pristihneme priamo pri pytliačení. Túlavé psy a mačky odstreľujeme pri pochôdzkach revírom. Najlepší čas je večer keď postupujú od ľudských obydlí do revíru alebo ráno, keď sa vracajú. Mačky sa často chytia i na sklopec. Na psy nastavujeme lapáky.

34. Poľovanie na danieliu zver

Danieliu zver lovíme individuálne na posliedke alebo postriežke. Využívame k tomu stále prechody zveri za potravou, alebo vodou, alebo plochy, kde sa zver pasie. Danielia zver má ruju v druhej polovicu októbra. Počas ruje sa daniel ozýva chrapľavým chrčaním. Na napodobenie tohto zvuku nemáme vhodné vábničky, preto nemôžeme daniela prilákať. Jeho zvukové prejavy nás však presne informujú, v ktorej lokalite sa nachádza. Danieliu zver lovíme spravidla ráno a večer, kedy je najaktívnejšia. Doba lovu je od 1.9. do 31.12.

35. Poľovanie na ondatry

Ondatru pižmovú nemožno strieľať pretože, po zásahu sa spravidla ponorí a zmizne v brlohu, čím je pre strelca stratená. Okrem toho sa streľbou poškodzuje vzácna ondatria kožušina - bizam. Ondatru preto možno chytať len do vrší a šľahačiek. Sú to sitá alebo sklopce osobitnej konštrukcie, ktoré sa uzavrú, keď do nich ondatra vojde, alebo sa dotkne nastraženej potravy. Sú ponorené pod vodou, takže ondatra sa v nich utopí. Nastavujú sa buď do voľnej vody, alebo pred brlohy. Osobitným spôsobom je vypichovanie ondatier, kedy sa pred vchod brlohu nastaví vrša a lovec zabodáva ostrý kolík do ondatrinho brlohu smerom k vŕši, až ju do vrše naženie.
Loví sa od 1.10.- 15.4.

36. Spôsoby ochrany poľnohospodárskych a lesných kultúr proti škodám spôsobovaným zverou

Proti škodám spôsobeným zverou je potrebná kombinácia biologickej, mechanickej a chemickej ochrany spojená s plašením v súlade so zachovaním biodiverzity.
Pri biologickej ochrane – budú sa v revíri chovať len únosné stavy zveri, v poľnom revíri bude mať zver dostatok políčok, lúčok a kultúry, ktoré zver najviac atakuje sa nebudú umiestňovať v blízkosti lesa.
Mechanická ochrana- individuálna, keď jednotlivé stromy chránime rôznymi násadcami proti odhryzom, obaľovaním kmienkov, oplotením alebo zdrsňovaním kôry ihličnatých stromov.
- hromadná použitím veľmi účinných elektrických oplôtkou, drevených alebo drôtených plotov  .
Chemická ochrana- natieraním alebo postrekom drevín vhodným repelentom proti hmyzu a obhryzu zavetrávaním ohrozených plôch po obvode repelentom nastriekaným na penový podklad buď na šnúre,  koloch alebo priamo na stromoch, alebo vetrom poháňaných mlynčekoch, ktoré rozširujú jeho odpudzujúci pach do okolia.
Odplašovanie – je vhodné na odháňanie vtákov z ovocných sadov, vinohradov, čo vykonáva strážca pri obchôdzkach, no možno použiť aj zvukové (nahrané hlasy, karbidové delá), prípadne vizuálne odplašovače (atrapy dravcov), pomocou cvičených dravcov.

37. Vysvetlite, čo je to výlož a výrad

Pri spoločnej poľovačke je každý pohon ukončený výložou, dáva sa tak na vedomie, že sa zver eviduje, nezatajuje. Zver sa kladie na pravý bok, každý desiaty kus – počítané odprava doľava sa povytiahne. Pri spoločnej poľovačke na čiernu zver sa na výloži posledný zhryz dáva zriedka, častejšie na výrade.
Každý spoločný lov je ukončený výradom. Všetci sú povinní sa zúčastniť. Predseda PZ a vedúci lovu sa postaví k chrbtovej strane zveri, trubači vedľa či naproti. Proti hlavám zveri sa postaví strelci, honci u nôh zvere. Zver na výrade sa kladie na čečinu (pri vodných lovoch na šáchorie) alebo na trávu a okolo sa urobí lem. Zver sa pokladá na pravý bok, každý desiaty kus sa povytiahne, počíta sa odprava doľava z pohľadu od núh. V rohoch výradu sa môžu zapáliť ohne. Zver na výrade sa neprekračuje. Pri spoločných lovoch na čiernou (raticovú) zver sa na výrad kladú kusy podľa hmotnosti prípadne oddelene podľa pohlavia, rada je vyrovnaná podľa hláv zveri. Ak bola ulovená tiež dravá zver (napr. líška), kladie sa do ďalšej rady; líške sa natiahne chvost kolmo od tela. Zver má v kútikoch vsunuté úlomky - poslední hryz, poprípade na komorách položeny vlastnícke úlomky.

38. Poľovanie na diviačiu zver v noci a bezpečnostné pravidlá pri ňom

Pri nočnej poľovačke na diviaky je každý poľovník povinný zapísať sa do knihy návštev revíru s uvedením presného miesta a času, kde a dokedy bude na zver čakať, a ak to miesto predčasne opustí, musí svietiť vreckovým svietidlom.

39. Poľovanie na srnca vábením

Poľovník sa snaží privolať srnca napodobňovaním vábivého pískania rujnej srny alebo aj iného hlasu srnčej zveri. Najlepšie je začať nežným vábivým pískaním a po ňom, ak srnec neprišiel, môžeme vábiť veľmi hlasným naliehavým skočným pískaním, ktorým sa ozýva rujná srna. Naliehavé pískanie by sa malo použiť len v krajnom prípade. Lebo srnčiu zver veľmi vzrušuje. Ak je srnec s rujnou srnou je dobré použiť pískanie srnčaťa, ktorým môžeme odvolať srnu.
Poľovník pri vábení srnca si má zasadnúť na stanovište s dobrým vetrom, aby bol krytý a mal výhľad.

40. Úprava trofejí parohatej zveri

Trofeje parohatej zveri odrežeme s celou hlavou za prvým krčným stavcom, teda medzi nosičom a čapovcom, aby sme nepoškodili zadnú časť lebky. Potom kožu z hlavy stiahneme, svalovinu, šľachy a blany odrežeme, oči vylúpneme a vyberieme mozog. Nakoniec lebkovú dutinu vyplácheme vodou a pinzetou odstránime blany, lebku odkrvíme ponorením do vody, vyvaríme a po vyvarení z lepky dôkladne odstránime zvyšky mäsa, šliach a blán. Nakoniec lebku vybielime v roztoku peroxidu. Zuby nebielime. Potom lebku opláchneme vodu a vysušíme na slnku. Takto upravenú lepku upevníme na štítok.

41. Preparovanie a úprava trofejí rohatej a diviačej zveri

Trofej rohatej zveri- upravujeme v podstate rovnako ako parohatej. Rozdiel je v tom, že pri vyváraní lebky treba tuľajky stiahnuť z rohových kostí, vyčistiť a lebku potom vyvárať ďalej. Pred vyváraním spodky rohov ovinieme plátnom a previažeme motúzom, aby sa nezaniesli mastnotou a neporušila farba tulajok. Po konečnom vybielení lebky tulajky opäť nasadíme na rohové kosti, ktoré ovinieme tenkým bielym papierom.
Kly z diviaka – odoberieme asi 15cm za miestom, kde vyčnievajú, sánku prepílime kolmým rezom vedeným asi 8cm od vyčnievajúcich klov. Po odstránení kože a svaloviny tieto kúsky čeľustí ponoríme do studenej vody a varíme dovtedy, kým sa kly natoľko uvoľnia, že ich môžeme vytiahnuť. Dutiny v kloch vyplníme (epoxidovým lepidlom, parafínom, tmelom, ...), aby nepraskli. V nijakom prípade ich nebielime.

42. Poľovanie na zver na novci a obnovci

Novec je sneh čerstvo napadnutý na holú zem, obnovec je sneh čerstvo napadnutý na starý sneh. Na čerstvo napadnutom snehu možno dobre rozpoznať stopy zveri a dá sa určiť i čas, kedy zver prešla. Na novci a obnovci lovíme najmä diviaky a vlkov. Poľovník ide ráno do revíru zver obstopovať. Keď narazí na stopy, obíde celý komplex v kruhu a príde na miesto skadiaľ vyšiel a takto zistí, či zver v komplexe zaľahla, alebo prešla ďalej. Takýmto spôsobom možno nájsť miesto, kde zver leží. Na čerstvom snehu možno poľovať aj individuálne, ak je snehu dosť a je mäkký, takže sa dá na ňom ticho pohybovať. Keď narazíme na čerstvú stopu, opatrne ju sledujeme a snažíme sa nepozorovane dostať k zveri.

 

Autor: studak 26            ZDROJ: http://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/5737-lov-zveri-a-polovnicke-planovanie/