Kalibre zbrane je veľkosť nábojovej schránky spolu s kalibrom hlavne. Kalibre jednotlivých druhov zbraní sa označuje rozdielne.

Kaliber brokovej hlavne sa tradične udáva číslom, ktoré určuje počet gúľ s rovnakým priemerom odliatych z jednej anglickej libry olova (453 g), pričom prejdú vývrtom hlavne. Ak sa napríklad z tohto množstva olova odleje 12 rovnakých gúľ, kaliber brokovej hlavne je 12. Ak sa z toho istého množstva olova odleje viac gúľ, napríklad 20, kaliber zbrane je 20. Platí teda zásada, že čím viac gúľ sa odleje z jednej anglickej libry olova, tým menší majú priemer. Čím väčšie je číslo kalibru, tým menší je priemer hlavne, ako aj výkonnosť zbrane.

Vývrt brokovej hlavne je celkom hladký. Koncom 19. storočia bol obľúbený vývrt paradox, pri ktorom hladký vývrt prechádzal pri ústi hlavne do drážkového vývrtu. Tvarovanie vnútornej časti hlavne pri ústi sa označuje zahrdlenie, anglicky choke ([čok]). Hlaveň so zahrdlením sa nazýva zahrdlená hlaveň. Ak je vývrt hlavnepo celej dĺžke až po ústie bez akéhokoľvek drážkovania alebo zúženia, ide o valcovitú hlaveň.

Po zahrdlení sa brokový stĺpec pri prechode hlavňou buď stláča, alebo rozširuje, prípadne vzniká kombinácia oboch týchto účinkov. Stláčaním stĺpca brokov sa zvyšuje krytie, rozširovaním sa naopak znižuje, ale zlepšuje sa zasa rovnomernosť zásahu brokov.

Najrozšírenejším druhom zahrdlenia je klasické zahrdlenie, pri ktorom sa stlačí brokový stĺpec postupujúci valcovou časťou vývrtu s priemerom D na priemer valcovej časti zahrdlenia d prostredníctvom kužeľovitého nábehu. Opačné účinky má zvonové zahrdlenie, pri ktorom sa stĺpec brokov rozširuje.

Kaliber guľových zbraní udáva v krajinách s metrickou sústavou priemer vývrtu hlavne (v poliach) v milimetroch.

Hlaveň guľovej zbrane je na rozdiel od brokovej hlavne drážková. Drážkový vývrt tvoria výstupné časti – polia a prehĺbené časti – drážky. Polia sa zarezávajú do mäkkej strely a spôsobujú jej roztočenie okolo pozdĺžnej osi. Drážkovanie teda zastáva funkciu matice a strela sa správa ako skrutka.

Priemer vývrtu v poliach je vždy menší ako priemer strely, aby sa dosiahlo dostatočne hlboké zarezanie polí do jej povrchu. Priemer vývrtu v drážkach sa volí tak, aby strela vyplnila vývrt a neunikli okolo nej prachové plyny. Guľovnice majú zvyčajne 4 alebo 6 drážok. Šírka polí býva o polovicu menšia ako šírka drážok. tvar drážok môže byť rozličný, najčastejšie pravouhlý. Častý je polygónová hlaveň (mnohouholníková) hlaveň, pri ktorej sú všetky hrany zaoblené, a tak sa strela v pravom zmysle slova nezarezáva. Polygónová hlaveň umožňuje asi o 2 % vyššiu začiatočnú rýchlosť ako bežná hlaveň. Minimálne a maximálne prípustné hodnoty priemeru vývrtu v poliach a v drážkach sú predpísané. Ich nedodržanie by bolo nebezpečné pre zbraň i strelca.

Kaliber guľovej zbrane sa musí zhodovať s kalibrom náboj, ktorý je doplnený ešte údajom o strele.