Kačica


Kačica (Anatinae)

Kačica divá (Anas platyrhynchos L.)

Rozšírenie

Kačica divá je najvýznamnejším poľovným druhom vodnej pernatej zveri. Obýva Európu, veľkú časť Ázie a Severnej Ameriky. U nás je rozšírená po celom území, najviac je na Západoslovenskej a Východoslovenskej nížine.

Tvar tela

Má podlhovasté telo, nohy má umiestnené uprostred. Káčer má v období párenia hlavu a krk tmavozelené, na krku s bielou obrúčkou. Hrvoľ a prsia má gaštanové, chrbát hnedosivý, na krídlach má modré zrkadlo a na chvoste dva páry čiernych kosierkov. Kačica je sfarbená nenápadne, s prevahou žltohnedej farby. V lete má káčer podobné sfarbenie ako kačica, len hrvoľ má tmavší, gaštanový, a na kormidlovacích perách má široké biele okraje. Káčer v júni - júli úplne pŕchne, kačica pŕchne až do augusta, čiastočne obe pohlavia pŕchnu na jeseň a na jar. Keďže sa im všetky letky vymieňajú naraz, môžu byť kratší čas neschopné letu. Kačice divé dosahujú hmotnosť 0,85 - 1,40 kg, káčer je oveľa tažší ako kačica.

Spôsob života a rozmnožovanie

Kačice divé sa spôsob života viažu na vodu. Žijú pri riekach, mŕtvych ramenách, rybníkoch, priehradách, odvodňovacích kanáloch, potokoch, ak tam majú dosť pokoja a vhodné úkryty medzi vodnými rastlinami. S obľubou sa zdržiavajú na rozsiahlych močiaroch. Ak ich nikto a nič nevyrušuje, osídľujú aj vodné plochy vo veľkomestách. Na jeseň k nám prilietajú vo veľkom počte severské populácie, ktoré sa zdržiavajú na priehradách (Oravská priehrada, Zemplínska šírava, Domaša atď.) na Dunaji, ale aj na ostatných vodných plochách až do ich zamrznutia. Naše populácie zimujú zase južnejšie a začiatkom marca sa k nám vracajú.

Páriky sa začínajú vytvárať v zime, ale párenie prebieha až na jar v hniezdiskách. Káčery vtedy často prenasledujú cudzie kačice. Hniezdo si kačica robí sama na vode na rozličných ostrovčekoch alebo na brehu, či iž v rastlinstve na zemi alebo na stromoch, napríklad: na hlavových vŕbach, v dutinách, v opustených hniezdach, na stohoch a podobne, často však ďaleko od vody. Keď majú hniezdo vo výše, káčatá z neho zvyčajne samy vyskáču. Kačica divá znáša 8 -14 zelenkastých vajec a sedí na nich 26 dní. Keď hniezdo opustí (bez vyrušenia), prikrýva ich páperím. Hneď po vyliahnutí a oschnutí káčat ich vedie na vodu. Káčatá vedia lietať v 8. týždni života. Káčer sa o odchov káčat nestará. Kačice hniezdia v apríli až v máji.

Potrava

Kačice divé sa živia zmiešanou potravou, ktorú si nachádzajú vo vode aj na zemi. Káčatá konzumujú väčšinou živočišnú potravu, dospelé jedince zasa rastlinnú. Za potravou vychádzajú podvečer a v noci, v jeseni a v zime aj cez deň. Žerú rozličný hmyz a jeho larvy, červy, mäkkýše, obilie, strukoviny, vodné rastliny, žalude a podobne. Ranný a večerný prelet kačíc je vlastne cesta z paše a na pašu.

Nepriatelia a choroby

Kačice divé majú veľa živočíšnych nepriateľov, od dravých vtákov, vrán a strák až po líšky, tchory, potkany a tď. Veľké škody spôsobuje vykášanie porastou vodných rastlín v období hniezdenia, znečisťovanie vôd, regulácia tokov, odvodňovanie močiarov atď. Z chorôb postihuje kačice divé najmä ornitóza, parytýfus (salmonelóza), botulizmus, rôzne helmintózy a ďalšie choroby známe pri vodnej hydine.

Význam

Kačice sú najvýznamnejším vodných poľovným druhom. Perspektívy ich chovu sú dobré so zreteľom na rozširovanie plôch priehrad, retenčných nádrží a rybníkov a pomerne ľahký farmový chov. Na farmách by sa však mali chovať len čistokrvné kačice divé, lebo krížence po vypustení do prírody môžu nepriaznivo ovplyvniť genofond čistokrvných voľne žijúcich populácií.

 

Kačica chrapačka (Anas querquedula L.)

Kačica chrapačka je menšia ako kačica divá. Dosahuje hmotnosť 250 - 450 gramov. Žije v Euópe a v Ázii, u nás sa vyskytuje ako hniezdič v čase sťahovania, ale v menšom počte ako kačica divá. Kačica chrapačka k nám prilieta v marci až v apríli a odlieta v septembri - októbri. Káčer má v období párenia charakteristickú hnedú hlavu s bielym pásom, ktorý sa mu ťahá ponad oči až na krk a belavý spodok tela. Prsia a hrvoľ má hnedé. Zrkadlo na krídlach je zelené, vpredu so širším a vzadu s užším bielym lemom. Kačica nemá na krídlach farebne odlíšené zrkadlo. CHrapačky sa párikujú už pri jesennej migrácií a zimovaní, na jar prebieha veľmi ceremoniálne párenie. Hniezdia v máji až v júni, kačica znáša 7 - 12 vajec a sedí na nich 22 - 24 dní. O výchovu káčat sa kačica stará sama. Poľovný význam tohto druhu u nás je malý.

 

Kačica chrapačka (Anas creccca L.)

Táto kačica je veľkosťou a sfarbením podobná kačici chrapačke. Káčer má v období párenia naboku hlavy modrozelené pole olemované nevýrazným bielym pásikom, prsia a hrvoľ hnedožlté, s tmavými krôpkami a spodok tela modrosivý.Zrkadielko na krídlach je zlatozelené, navrchu i naspodku s čiernym okrajom, vpredu a vzadu bielolemované. Kačica je hnedá, ale na rozdiel od samice predchádzajúceho druhu tmavšia. Aj táto kačica žije v Európe a v Ázii, ale jej areál nesiaha tak ďaleko na juh. Kačice chrapky sa u nás vyskytujú najmäv čase sťahovania, aj ako hniezdiče. Sú však menej početné ako chrapačky. Rozmnožujú sa podobne ako chrapačky. Poľovný význam chrapiek je na Slovensku nepatrný.

 

Ostatné druhy plávavých kačíc

Ostatné druhy plávavých kačíc sú u nás chránené. Najčastejšie sa vyskytujú kačica ostrochvostá (Anas acuta), s predlženým, končistým chvostom: kačica chripľavka (Anas strepera) - káčer má nadchostové a podchvostové krovky čierne boky a spodok tela modrosivý.  Kačica hvizdárka (Anas penelope) - káčer má na čele žltý pozdĺžny pás, boky hlavy má hrdzavohnedé, veľké nadchvostové krovky čierne a od bokov tele oddelené širokým bielym pásom. Lyžičiarka pestrá (Spatula clypeata) - má veľký, pomerne dlhý a na konci lyžicovite rozšírený zobák. Ostatné druhy podčeľade kačíc plávavých (Anatinae) sú u nás veľmi zriedkavé, ale aj celoročne chránené.

 

Chochlačky (kačica potápavé) - Aythynae

Kačice potápavé majú zavalité telo. Nohy majú umiestnené vzadu a pri plávaní majú časť tela ponorenú vo vode.

 

Chocholačka sivá (Aythya ferina L.)

Je to jediný druh ktorý obýva mierne pásmo Európy, Ázie a Severnej Ameriky. U nás hniezdi len sporadicky a zvyčajne ani v čase sťahovania nebýva hojná. CHarakteristickým znakom tejto kačice sú čiernohnedé podchvostové krovky, sivé zrkadlo a modrastý prostredný priečny pás na zobáku, ktorého koniec je čierny. Káčer má v období párenia tmavogaštanovú hlavu akrk, čierne prsia a ostatnú časť tela jasnosivú. Kačica má hlavu, krk a prsia hnedé, od zobáka sa jej ťahá vidlicovité rozvetvený žltý pásik cez oko až k hrdlu. Ostatnú časť tela má hnedobelasú. Chocholačky sivé dosahujú hmotnosť 0,7 - 1,3 kg. Párenie nie je také ceremoniálne ako pri kačiciach plávavých. Hniezdia v apríli - máji a kladú 7 - 12 vajec, na ktorých kačica sedí 23 -24 dní. Chocholačka sivá sa živí vačšinou rastlinnou potravou, mapríklad mäkkými časťami, výhonkami a púčikmi vodných rastlín, za ktorými sa ponára. Konzumuje však aj menšie vodné mäkkýše, larvy vodného hmyzu, červy, rybky a podobne.

 

Ostatné druhy chocholačiek (kačíc potápavých)

Na Slovensku sa najčastejšie vyskytujú okrem chocholačky sivej tieto druhy chocholačiek: chocholačka bielooká (Aythya nyroca) - má biele podchvostové krovky a zrkadlo, káčer má bielolemované oči, chocholačka vrkočatá (Aythya fuligula)  káčer má čiernu hlavu, za zobákom okrúhlu bielu škvrnu, kačica má hnedú hlavu, oddelenú od sivomodrého tela bielym nákrčníkom, ich let je tipický rýchlosťou a tým, že ho ďaleko počuť, lebo veľmi rýchlo mávajú krídlami. Všetky sú celoročne chránené.

 

Potápače (Merginae)

Potápače u nás nehniezdia, vyskytujú sa len v čase sťahovania prípadne tu prezimujú. Ide o tieto druhy: Potápač malý (Mergus albellus) - káčer je biely s čiernym pásikom na záhlaví, s čiernou kresbou na chrbte a chvoste, aj chocholček má biely, kačica má vrchhlavu čokoládovohnedú, líca a hrdlo biele. Dosahuje hmotnosť 0,4 -0,9 kg. Potápač prostredný (Mergus serrator) - káčer má tmavozelenú hlavu, biele hrdlo, vzadu prerušený nákrčník a hnedý hrvo)l, kačica má hlavu a vrchnú časť krku hnedú, biele hrdlo, obe pohlavia majú dvojdielny chocholček. Dosahuje hmotnosť 0,7 - 1,3 kg. Potápač veľký (Mergus merganser) - káčer má tmavozelenú hlavu, vrch chrbta čierny, boky a spodok tela ružovobiely, kačica má hlavu a začiatok krku hnedé, hrdlo pod zobákom biele, chocholček má len kačica. Dosahuje hmotnosť 1,1 - 2,1 kg. Všetky majú úzky a vysoký zobák zakončený hákovitým nechtom, čím sa odlišujú od kačíc a chocholačiek. U nás nepatria medzi poľovnú zver.