Jariabok hôrny


Jariabok hôrny (Tetrastes bonasia L.)

Jariabok je náš najmenší lesný hrabavec (len o niečo väčší ako jarabica). Dosahuje hmotnosť len 0,38 - 0,48 kg. Obe pohlavia sú takmer rovnako veľké. Jariabok je rozšírený v Európe a v Ázii, v južnej Európe sa vyskytuje len ostrovčekovite. Na Slovensku sa vyskytuje takmer v celej jeho horskej a pahorkatinovej časti okrem juhozápadných oblastí.

Jariabok (kohútik) má na hlave chocholček a na hrdle výraznú bielo olemovanú čiernu škvrnu (mušku). Ináč sú obe pohlavia približne rovnako sfarbené, hrdzavohnedé, sivasté s tmavohnedými pásmi a tmavohnedými, jasnohnedými a belavými škvrnami. Tmavohnedý chvost pás má jarabičica užší ako jariabok. Jariabky žijú v hustých listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesoch s bohatým podrastom, kde je dosť bobuľovín a liesok. Zdržiavajú sa aj na pasienkoch a na holinách, najmä ak tam rastú liesky, borievky ap. U nás sa vyskytuje v nadmorskej výške od 250 - 300 do 1500 - 1700 m.

Jariabok na rozdiel od hlucháňa a tetrova žije v monogamii. Párikuje sa už na jeseň. Jariabky tokajú v marci - apríli buď na zemi, alebo aj na spodných konároch stromov. Nemajú stále tokaniská. Ľúbostná pieseň samčeka sa skladá z vysokých a ďaleko počuteľných tónov, akéhosi trilkovaného pískania. Jariabok pritom vztyčuje chocholček a vejárobite pohybuje roztvoreným chvostíkom. Stanovište si žiarlivo stráži pred sňupermi. Svoj revír si na brieždenie označuje bŕkavými preletmi, pri ktorých hlasito trepoce krídlami, a trepotavými výskokmi. Mladé jarabčeky jalovo tokojú aj na jeseň.

Jarabčica kladie koncom apríla do vlastnej jamky 6 - 18 hnedo žltých vajec s červeno hnedými škvrnami. Sama na nich sedí 25 ddní. Mláďatá však odchovajú obaja rodičia. Jariabčatá rastú veľmi rýchlo, po týždni vedia poletovať a po 2 týždňoch už dobre lietajú. Nocúvajú na stromoch. Po preperení sa mláďatá vo veku asi 3 mesiacov rozpŕchnu, aby si vyhľadali vlastné stanovištia.

Jariabky sa živia živočíšnou a rastlinnou potravou, najmä púčikmi rozličných drevín, lístim, jahňadami liesok a briez, bobuľami, hmyzom, slimákmi, semenami stromov ap. Stav jariabkov v negatívnom zmysle najviac ovplyvňuje škodlivá zver (jastrab, kuna, líška, mačka divá a i.) a lesnícke zásahy do porastov. Lovia sa najmä na preparáciu.