Hranostaj obyčajný


Hranostaj obyčajný (Mustelaerminea L.)

Hranostaj obyčajný sa podobá lasici, ale je väčší (samce dosahujú dĺžku 24 – 29 cm, samice 21 – 27 cm a dĺžka chvosta je 7 – 12 cm). Chvost má dlhší, hrubší a na konci vždy čierny. Na zimu sa prefarbuje do biela, ale koniec chvosta mu zostáva čierny po celý rok. Má vzorec chrupu ako lasica. Obýva Európu, veľkú časť Ázie a Severnú Ameriku. U nás je na vhodných lokalitách rozšírený na celom území. Hranostaj žije v podzemných dierach, zvyčajne upravených po myšiach a hrabošoch, v pobrežných húštinách ap. Najaktívnejší je v noci. Pohybuje sa cvalom a po rozpukanej kôre vylezie aj na šikmý strom. Dobre pláva. Pári sa koncom leta a pravdepodobne aj na jar. Pri letnom párení trvá gravidita asi 8 mesiacov (údajne od 223 do 278 dní). Zárodky sú cez zimu asi 30 týždňov v latentnom stave (údajná gravidita). Samici sa liahnu 3 – 4, výnimočne aj 12 mláďat, čo závisí od množstva potravy (drobné hlodavce). Mláďatá cicajú 6 – 7 týždňov a oči sa im otvárajú po 34 – 42 dňoch. Mladé samičky môžu byť oplodnené vo výnimočných prípadoch už aj v rodnom hniezde v 6 týždni. Normálne sa však prvý krát pária až vo veku 3 – 4 mesiacov. Hranostaj loví okrem škodlivých drobných hlodavcov i zajace a králiky, ale aj pernatú zver. Väčšiu korisť (zajac, výnimočne aj srnča) loví zvyčajne tak, že sa jej zahryzne do hrdla a nechá sa od nej niesť, kým obeť nevykrváca a nespadne. Na malej zveri spôsobuje väčšie škody ako lasica. Prevažne je však užitočný a významne sa podieľa na ničení hlodavcov. Zimná kožušina hranostaja je veľmi cenná a známa pod menom hermelín. Hranostaja možno loviť len v bažantniciach.