Holub

Holub hrivnák (Columba palumbus L.)

Tvar tela a rozšírenie

Holub hrivnák dosahuje hmotnosť asi 0,4 -0,5 kg. Je sivastý, s modrastým nádychom, hrvoľ má vínovo červeno sivý, na bokoch krku má veľké biele škvrny (golier) a podlhovasté biele škvrny má aj na vonkajšom okraji zloženého krídla, ktoré tvoria biele ručné krovky (zrkadlo). Mladé vtáky nemajú golier.

Obýva Európu, okrem jej najsevernejších časti, severozápadnú Afriku, juhozápadnú Sibír, Malú Áziu. Na Slovensku sa vyskytuje na celom území až od nadmorskej výšky 1300 m, ale nie je všade rovnako zastúpený. V poslednom období sa v západnej Európe premnožil, ale u nás sa jeho stavy významnejšie nezvýšili. Je sťahovavý, zo zimovísk prilieta vo februári – marci a odlieta v októbri – novembri.

Spôsob života a potrava

Holuby hrivnáky si robia hniezda v korunách stromov, ale niekedy hniezdia aj v opustených hniezdach dravcov a krkavcovitých vtákov. Holubica znáša od začiatku apríla 2 – 3 razy do roka po 2 vajcia, na ktorých sedí 15 – 17 dní. Holúbätá kŕmia oba rodičovské jedince najskôr tzv. holubím mliekom (výlučkom z hrvoľa), neskôr rastlinnou potravou. Hniezdo opúšťajú asi mesiac po vyliahnutí. Holuby sa ozývajú známym tlmeným hrkútaním (húkaním), v ktorom zdôrazňujú druhú slabiku a pri vzlietnutí hlasno plieskajú krídlami.

Živia sa najmä semenami, zrnom, plodmi kultúrnych rastlín, burín a lesných drevín (žalude, bukvice, semená ihličnanov). V núdzi však konzumujú aj zelené časti rastlín, najmä púčiky, ihličie ap. Na jeseň lietajú vo väčších kŕdľoch za potravou na polia. Celé kŕdle nocujú na obľúbených nocoviskách. Napoludnie alebo večer prilietajú k vode a rady navštevujú soľníky. Prirodzenými nepriateľmi holubov sú jastraby, rôzne mäsožravce ap. Stavy holubov ovplyvňujú rôzne choroby, z nich je nebezpečná najmä trichomonádová nákaza, tuberkulóza vtákov, diftéria. Často ich napádajú ektoparazity.

 

Holub plúžik (Columba oenas L.)

Je o niečo menší ako holub hrivnák, modrosivo sfarbený, hruď má purpurovú, ale na bokoch tela a na spodnom okraji krídel nemá biele škvrny. Hniezdi v dutinách stromov v starých listnatých lesoch. Nepreniká do poľných lesíkov a parkov a je menej rozšírený a početný ako hrivnák.