V plánovaných oblastiach, v tzv., jeleních, ktoré sa určili na chov jelenej zveri, sa jej venuje najväčšia pozornosť. Na ostatných územiach sa jej stavy budú redukovať. Najvhodnejší pomer pohlavia jelenej zveri je 1:1. Mierne zvyšovanie počtu jeleníc až po hranicu 1:1,5 je odôvodnené len tam, kde je skutočný prírastok oproti plánovanému (koeficient očakávanej produkcie) pravidelne podstatne zníži, alebo tam, kde sa má zvýšiť doterajší stav. Tam, kde ide o väčší počet silných jeleňov, môže byť pomer pohlavia obrátený, mierne zvýšený v prospech jeleňov, a to 1,5:1.

Zloženie jelenej zveri v cieľovom stave závisí jednak od pomeru pohlavia, ako aj od výšky ročného prírastku. Prírastok podmieňuje koeficient očakávanej produkcie podľa smerníc a zaraďovaní poľovných revírov do vekových tried, koeficient teda určuje podiel prírastku, ktorý pripadá priemerne na jednu dospelú samicu.

V kmeňovom stave jelenej zveri pri pomere pohlavia 1:1 má byť približne 40 % jeleňov, 40 % jeleníc a 20 % jelenčiat. Dôležité je vekové rozdelenie jeleňov. Zaraďujú sa do 4 vekových tried. Percentuálne zastúpenie jednotlivých tried jeleňov má vyzerať takto:

I. veková trieda (2 – ročné jelene - ihličiaky) – 15 %

II. veková trieda (3 až 5 – ročné jelene) – 33 %

III. veková trieda (6 až 9 – ročné jelene) – 30 %

IV. veková trieda (10 – ročné jelene a staršie jelene) – 22 %

Vekové zloženie jeleníc nezávisí od takej miery od pomeru pohlavia a upravuje sa tak, aby sa početne zachoval nevyhnutný pomer pohlavia a v chove zostávali len hodnotné chovné jelenice.

Početné a kvalitatívne stavy jelenej zvery sa upravujú selektívnym odstrelom predovšetkým chovateľsky menejhodnotnejších jedincov. Selektívny odstrel sa má vykonávať v jednotlivých čriedach a vekových triedach tak, aby sa dosiahol alebo udržal cieľový stav zveri.

Na posúdenie chovateľskej hodnoty je nevyhnutné správne rozoznať vek a kvalitu zveri. Vek živej jelenej zveri možno odhadnúť podľa rôznych kritérií, napríklad podľa siluety a vzhľadu tela, správania, podľa tvaru a stupňa vývinu parožia atď.

Selektívnym odstrelom jeleňov sa z jednotlivých vekových tried odstránia nekvalitné, podpriemerne vyvinuté jedince, pričom dôležitým kritériom je kvalita parožia.

Pri vyraďovacom odstrele jeleňov odstraňujeme z chovu tieto jedince:

• ihličiaky s parožím šidlovitého tvaru a s krátkymi kmeňmi (do 30 cm)
• vidliaky a nepárne šestoráky, z pravidelných šestorákov len tie, čo majú krátke a ostré stredné vetvy
• osmoráky, desatoráky a jelene s väčším počtom vetiev sa vyraďujú, keď je prevažná časť hmoty parožia sústredená v dolnej časti parožia (spiatočník), ďalej jelene s nepravidelným parožím, parochniare, ako aj jelene s nedostatočným rozpätím kmeňov a s príliš oblúkovitými kmeňmi, s tenkými, slabými a krátkymi kmeňmi, viacročné jelene s vidlicami a bez koruny.Okrem toho sa z chovu odstraňujú všetky choré a poranené jedince. Jeleň môže byť chovný, hoci má odlomené niektoré časti kmeňov alebo vetiev, pretože ide len o mechanické poškodenie. Po zhodení takého parožia jeleň znovu nasadí kvalitné parožie.

Pri starších jeleňoch sa hmota parožia presúva do spodnej časti a parožie má pri pohľade zboku trojuholníkový tvar – ide o prestarnutého jedinca spiatočníka.

V chove jelenej zveri má veľký význam vyraďovací odstrel jeleníc a jelenčiat čiže bezparohovej zveri. Odstraňujú sa ním z ďalšieho chovu predovšetkým slabé, neskoro uliahnuté a osirotené jelenčatá. Vyspelosť jelenčiat sa odhaduje porovnaním niekoľkých jedincov. Pri vyraďovacom odstrele jeleníc sa odstraňujú predovšetkým choré a slabé jedince.

Prednostne sa treba zamerať na selekciu mladých jedincov, najmä na jednoročné jelene. Odstreľujú sa aj prestarnuté jelenice. Jedným z kritérií pri odstrele jeleníc je potomstvo. Jelenice, ktoré sú neplodné alebo majú choré a slabé mláďatá, treba odstreliť.