V chove jarabíc podobne ako v chove bažantov poznáme tri základne spôsoby chovu:

• voľný chov (prirodzený)
• polodivý chov (usmernený, polo voľný)
• umelý chov (farmový)

Pri voľnom chove poľovník zabezpečuje len dôslednú ochranu jarabíc, najmä v čase hniezdenia. Prírastok potom úplne závisí od podmienok, v ktorých jarabice v poľovnom revíri hniezdia. V minulosti bol u nás voľný chov jarabíc prakticky jediným spôsobom ich chovu, ale stavy jarabíc pri ňom prevažne závisia od nepriaznivých činiteľov, najmä od počasia. V chladnom a daždivom júni uhynie v prírode väčšina mláďat, a to od prechladnutia a hladu (nedostatok hmyzu). V období, keď  v našich poľných poľovných revíroch prevládalo maloplošné poľnohospodárstvo a zarastené medze poskytovali jarabiciam celý rok dosť úkrytov i potravy, o veľkosti prírastkov i potravy, o veľkosti prírastkov rozhodovalo prakticky len počasie v čase liahnutia a vývinu jarabíc.

S rozvojom poľnohospodárskej výroby, s prechodom na veľkoplošné hospodárenie sa podstatne zmenilo životné prostredie jarabíc. Zmenšoval sa výber zárastov, znížila sa úživnosť  o okrem toho do prírastkov značne zasiahli ďalšie činitele, najmä poľnohospodárska mechanizácia a chemizácia. Stav jarabíc je v súčasnosti oveľa nižší ako v minulosti. Iba s voľným chovom už nemožno vystačiť, lebo v prírode často počet ročne uliahnutých jarabíc, ako mladých tak aj dospelých, prevýši ich prírastok. Preto je nevyhnutné viac sa zameriavať na polodivý a v niektorých prípadoch i na farmový chov.

Pri polodivom chove zbiera poľovník v poľovnom revíri z opustených, ohrozených a vykosených hniezd, ale aj z hniezd, ktoré nie sú ohrozené, vajcia jarabíc. Tým, že postupne odoberá časť znesených vajec z hniezda, núti jarabicu znášať viac vajec, pretože chce dosiahnuť kompletnú znášku v hniezde. Vajcia sa dávajú do umelých liahní (inkubátorov) alebo pod kvočky domácich sliepok malých plemien. Vyliahnuté mláďatá umelo odchová buď živá kvočka malého domáceho plemena, alebo umelá kvočka. Odchované mláďatá sa vypúšťajú do poľovného revíru.

Najjednoduchším vypúšťaním je pridávanie dvojdňových až trojdňových kurčiat k rovnako starým kŕdľom v prírode. V tomto veku vypúšťané mláďatá aj pomocou nespárikovaného kohútika, tzv. celibátnika. Najlepšie výsledky sa dosahujú vypúšťaním 8 až 10 – týždňových mláďat, lebo v tomto veku sú už pomerne vyspelé a dobre sa v prírode adaptujú.

Pri farmovom chove sa vajíčka získavajú od jarabičích párikov, ktoré sa chovajú v zajatí vo voliérach. Na farmový chov možno použiť iba umelo odchované jedince. Divé, v poľovnom revíri chytené jarabice z odchovaných mláďat a pred zimou sa umiestňujú oddelene podľa pohlavia do zimovacích voliér. Z jari sa potom kohúty so sliepkami umelo spárujú v menších voliérach, kde potom jednotlivé páriky ostanú. Voliéry môžu mať roštovú podlahu, aby jarabice neprišli do styku s pôdou, a zabránilo sa tak prenosu parazitov na trávnatou plochu. Voliéry sa potom v určitých intervaloch postupne prekladajú na nové miesta s čerstvým porastom.

Jarabica znesie priemerne 30, ale výnimočne i 70 vajec. Páriky z voliéry sa zvyčajne pred ukončením znášky – v júni – vypúšťajú do poľovného revíru, kde ešte normálne hniezdia.

Zbierané jarabičie vajíčka sa liahnu v umelých liahňach. Vyliahnuté mláďatá sa dochovajú do veku 10 – 13 týždňov. V tomto veku sú už schopné samostatne žiť a vypúšťajú sa do prírody.

Mláďatá môže odchovávať prirodzená alebo umelá kvočka. Poznáme tieto metódy odchovu jarabíc:

• odchov so živou kvočkou na otvorenom, voľnom chovnom poli
• odchov so živou kvočkou v prenosných voliérach
• odchov umelým vyhrievaním v stabilných odchovniach s výbehmi
• odchov s umelou kvočkou v prenosných zariadeniach s výbehmi
• odchov s umelou kvočkou s roštovou podlahou s umelou alebo živou kvočkou

Všetky tieto metódy majú svoje prednosti i nedostatky. Metóda sa volí podľa množstva odchovaných mláďat. Mladé jarabice sú veľmi chúlostivé a ich odchov je náročný na dodržiavanie správnej teploty a plnohodnotnú výživu.

So zreteľom na nepriaznivý stav v chove jarabíc je nevyhnutné dodržiavať tieto opatrenia:

• znižovať straty v čase hniezdenia a odchovu
• v zime znižovať straty prikrmovaním
• zlepšovať životné prostredie vysádzaním a zakladaním remízok, krytov
• početné stavy jarabíc dopĺňať umelým chovom
• aby sa znížili zimné straty, komorovať jarabice vo vhodných objektoch