Choroby raticovej zveri


Vírusové choroby

Slintačka a krívačka je nebezpečná choroba raticovej zveri, najmä srnčej a kamzičej. Nákaza sa prenáša predovšetkým z domácich zvierat. Prenášačmi sú buď napadnuté zvieratá, hlodavce alebo ľudia. Vyskytuje sa v ľahkej forme alebo zhubnej, keď postihnuté zvieratá náhle uhynú na srdcovú porážku. Na ústnej sliznici a na jazyku sa vytvárajú vriedky a pľuzgiere. Napadnutá zver kríva, pretože sa jej zapaľuje koža medzi raticami.

Voľne žijúcu zver nemožno liečiť. Jedince podozrivé z tejto choroby treba odstreliť a spáliť. Je nevyhnutné dodržaťvšetky karanténne opatrenia, ktoré sa vyhlásia pri výskyte tejto choroby.

Mor diviakov sa vyskytuje najmä pri domácich ošípaných, z ktorých sa trusom domácich zvierat, pastvou a podobne prenáša aj na diviačiu zver a spôsobuje veľké škody. Pri prudkom priebehu choroby má chorá zver vysokú horúčku, nežerie, je nevládna akoby ospanlivá, má neistú chôdzu, hnačku, často i krvavú. Na koži rypáka, na ušiach i na chvostíku máva krvavé rany. Oči sú opuchnuté a často zlepené.

Choré a podozrivé jedince treba odstreliť a spolu s uhynutými spáliť. Ohnisko nákazy treba vydezinfikovať.

Besnota patrí medzi veľmi nebezpečné vírusové nákazy, ktoré sa prenášajú na väčšinuzveri, domáce zvieratá i človeka. Najväčšia koncentrácia je v centrálne nervovej sústave, slinných žľazách a slinách.

Hlavným prenášačom a rezervoárom tejto choroby sú mäsožravce, najmä líšky. Nákaza sa prenáša zvyčajne uhryznutím chorým zvieraťom alebo výlučkami (slinami) chorých zvierat.

Hlavné príznaky besnoty sú pri všetkých zvieratách rovnaké. Choroba má tri stupne:

  • štádiu podráždenia
  • štádium zúrivosti
  • štádium ochrnutia

Voľne žijúca zver stráca plachosť a správa sa nezvyčajne, prestáva byť ostražitá, zatúla sa medzi pasúci sa dobytok, alebo prichádza aj do dedín a dvorov.

Pri pitve nemožno zistiť nijaké zmeny na vnútorných orgánoch, pretože ide o ochorenie nervovej sústavy. Pri podozrení na besnotu treba odstrelenú zver dopraviť na veterinárne ošetrenie a výskyt choroby sa musí okamžite hlásiť veterinárnej službe.

 

Bakteriálne choroby

Pri raticovej zveri sa bakteriálne choroby vyskytujú pomerne zriedkavo.

Sneť slezinová – trpia na ňu domáce zvieratá, ale prenáša sa aj na raticovú zver a na človeka. Pôvodcom je tyčinkový mikrób Bucillus anthracis. Nákaza sa prenáša spórami na zamorených pasienkoch alebo vodou. Môžu ju prenášať aj mäsožravce. Choroba prebieha veľmi rýchlo a väčšinou sa končí uhynutím zvieraťa. Hlavnými príznakmi ochorenia sú horúčky, krvavé hnačky a dýchacie ťažkosti. Z nozdier a konečníka možno spozorovať krvavé výtoky. Uhynuté jedince majú zväčšenú a mäkkú slezinu, treba ich spáliť.

Pri raticovej zveri chovanej v zajatí sa môže vyskytnúť pľúcna choroba tuberkulóza.

Domáce zvieratá môžu prenášať na raticovú zver brucelózu, ktorá vyvoláva baktéria z rodu Brucella.

 

Parazitárne choroby

Motoličnatosť je veľmi rozšírená choroba raticovej zveri a domácich prežúvavcov. Spôsobujú ju viaceré druhy ploských lístkových cudzopasných červov a motolica pečeňová (Fasciola hepatica). Parazitujú v žlčovodoch pečene zveri, upchávajú ich a nakoniec spôsobujú opuchnutie a stvrdnutie pečene.

Vývoj motolice je zložitý a viaže sa na medzi hostiteľov, ktorými sa ulitníky, a to podľa druhu motolice buď suchozemské, alebo vodné, prípadne aj mravce.

Medzi hostitelia zožerú vajíčka motolice, ktoré napadnutá zver vylučuje trusom. V ich tele pokračuje vývoj zárodkov až po štádium, keď motolica hostiteľa opustí a prichytí sa na steble trávy. Odtiaľ sa pri pasení dostane do tráviacej sústavy zveri a potom do pečene. Vývojové štádia sa zbavia ochranných obalov a v žlčovodoch sa vyvinú dospelé jedince.

Strongylóza – spôsobujú ju pľúcne helmity, drobné červy, pľúcovky, ktoré parazitujú v pľúcach. Na svoj vývoj potrebujú buď hostiteľa (mäkkýše), alebo sa vyvíjajú priamo bez medzi hostiteľov. Postihnutá zver je vychudnutá, má zrýchlene dýchanie, kašle, zle sa prefarbuje a má zježenú srsť. Pri pitve vidno červeno až hnedočervené sfarbené pľúca s tvrdým zvápenatenými ložiskami.

Okrem tejto formy sa vyskytuje aj strongylóza tráviacej sústavy. Napadnutá zver je vychudnutá, trpí zápchou alebo hnačkami.

Ochrana proti strongylóze spočíva najmä v preventívnych opatreniach, ako starostlivosť o správnu výživu zveri, odstraňovanie slabých a chorých jedincov. Dôležité sú najmä hygienické opatrenia v revíri, ktoré zabraňujú prenosu parazitov.

Trichinelóza je nebezpečná parazitárna choroba, ktorá sa vyskytuje hlavne pri diviačej zveri. Spôsobuje ju svalovec špirálový (Trichinella spiralis). Nákaza sa prenáša predovšetkým mäsom, v ktorom sa v stave cysty nachádzajú larvy cudzopasníka. V tráviace sústave sa larvy z cýst uvoľnia a dorastajú do pohlavne zrelé jedince. Po oplodnení samičiek samce hynú a samice sa zavŕtajú do črevnej sliznice, kde vypúšťajú živé larvy, ktoré sa krvou dostanú do svalu. Nákaza je prenosná i na človeka. Hlavným opatrením proti tryhynelóze je zabrániť konzumácii trichynelózneho mäsa. Divinu treba pred konzumáciou veterinárne vyšetriť.

Podobne ako na malej srstnatej zveri, aj pri veľkej zveri parazituje viac druhov pásomníc.

Strečkovitosť. Chorobu spôsobujú larválne štádia dvojkrídlového hmyzu – strečkov. Pre raticovú zver sú nebezpečné dva druhy strečkov, a to nosové a podkožné.

Podkožnú strečkovitosť spôsobujú strečok srnčí (Hypoderma diana) a strečok jelení (Hypoderma acteon).

Samičky týchto druhov v lete znášajú vajíčka na kožu zveri. Z nich sa liahnu drobné larvy, ktoré sa zavŕtavajú do kože, najmä v chrbtovej časti. Zrelé larvičky vypadávajú na jar z kože zveri a zakukľujú sa. Z kukiel po určitom čase vyletuje okrídlený hmyz.

Z nosových strečkov je najvýznamnejší strečok hltanový (Cephenemyia stimulator). Oplodnené samičky nalietavajú na zver a vstrekujú jej živé larvy do nosových otvorov, odkiaľ sa larvy dostanú do nosových a čelových dutín. V zime larvy dorastú a na jar sa vracajú späť do nosa, odtiaľ ich zver vyfrkuje na zem, kde sa zakuklia. Z kukiel po mesiaci vyletia dospelé jedince.

Zver napadnutá strečkami  chudne, neprijíma dobre potravu a zle sa prefarbuje. Pri podkožnej strečkovitosti vznikajú hnisavé zápalové ložiská, koža sa znehodnocuje. Ťažko postihnuté jedince môžu aj uhynúť.

Okrem strečkov napádajú raticovú zver kliešte, kuklorodka jelenia, kuklorodka ovčia, komáre a podobne.