Bažant


Bažant obyčajný (Phasianus colchicus L.)

Rozšírenie a zemepisné rasy

Bažnat obyčajný nie je u nás pôvodný. Jeho pôvodná vlasť je v Predkaukazsku, v delte Volgy, v nižšie položených oblastich Kaukazu a v južnejších častich Ázie až po Tichý oceán. Odtiaľ sa umelo rozšíril do celej Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Na tomto rozsiahlom území vytvára asi 30 - 42 geografických rás, z ktorých sú pre nás významné najmä tieto:

 

Bažant obyčajný obojkový (Phasianus colchicus torquatus)

má obojok (biely krúžok peria na krku) úzky, vpredu úplne alebo čiastočne prerušený, modrosivý sedlový záves, spodok tela čierny, hrvoľ a prsia ohnivé.

 

Bažant obyčajný kolchický (Phasianus colchicus colchicus)

ináč aj český alebo bezobojkový, má medenú farbu a bronzovočervený sedlový záves. Kedysi sa choval ako čistá forma v Čechách.

 

Bažant obyčajný mongolský (Phasianus colchicus mongolicus)

je väčší ako predchádzajúci, dobre znáša farmový chov, ale tažšie sa adaptuje v prírode a slabšie lieta. Obojok má široký, niekedy vpredu prerušený. Vrchhlavu má tmavozelenú, bez rožkov, tmavogaštanový chvost, zelenkavý sedlový záves, veľké biele krídlové krovky.

 

Bažant obyčajný formózsky (Phasianus colchicus formosanus)

sa podobá bažantovi obojkovému, ale povrch tela má bledší, žlkastý, slabiny takmer biele, sedlový záves sivomodrastý. Väčšinou sa chová na farmách.

 

Bažant pestrý (Phasianus versicolor)

je zelenkasto sfarbený, ale brucho má tmavohnedé. Uvádza sa, že ľahšie uniká pozornosti dravých vtákov ako predchádzajúce rasy. U nás sa nevyskytuje.

 

Bažant obyčajný tmavý (Phasianus colchicus colchicus - tenebrosus)

predstavuje nápadne tmavú farebnú variantu bažanta kolchického. Je takmer taký veľký ako bažant mongoslký. Kohút je veľmi pekný, prsia a brucho má tmavozelené, líca červené. Výrazne spestruje úlovky na výrade, ale je menej priebojný a u nás vo voľnej prírode preživa dosť ťažko.

V prírode sa u nás stretávame väčšinou len s krížencami rozličných rás bažantov.

 

Opis

Bažant dosahuje hmotnosť 1,1 - 1,8 kg a bažantica 0,7 - 1,3 kg. Pohlavný dimorfizmus je dobre vyvinutý, lebo bažantí kohút je veľmi pestro sfarbený, má ostrohy, dlhý chvost a holé červené líca. Bažantica je sfarbená nenápadne, má kratší chvost a zaokrúhlené krídla.

 

Životné prostredie

životné prostredie bažnaa tvoria lesíky, krovinové pásy, zarastené jarky, zárasty tŕstia, remízky a lesné okraje uprostred poľnohospodárskej pôdy. Obľubuje vlhkejšie stanovištia s dostatkom vody (najmä lužné lesy). U nás je rozšírený najmä na Západoslovenskej a Východoslovenskej nížine, v južnej časti stredného Slovenska, ale aj inde, a to do nadmorskej výšky 300 až 400 m.

 

Spôsob života a rozmnožovanie

Bažanty začínajú tokať v marci. Ozývajú sa na svojom stanovišti typickým kokorókaním a prudko trepocú krídlami, našuchorujú si perie, obiehajú, ohlasujú sa najmä ráno a večer, ale aj cez deň. Bažant obsadzuje tokanisko, bráni si ho proti sňuperom, a oplodňuje bažantice., ktoré sa na ňom zdržiavajú. Je polygamný, jeden bažant oplodní viac bažantíc. O hniezdenie a odchov bažantíčat sa nestará. Bažantica si robí hniezdo v podobe plytkej jamky, ktorú len slabo vystiela rastlinami a perím v krmovinách, v obilí, v burine , v krovinách ap. V apríli znáša 10 - 16 vajec, na ktorých sedí 23 - 24 dní. Stáva sa, že do jedného hniezda znáša vajíčka aj viacero bažantíc (násada sa potom zvyčajne zničí). Niekedy bažantice znášajú vajíčka aj do hniezd jarabíc. Keď sa prvá znáška zničí, znesie bažantica ďalšie vajcia, ale len asi polovicu z predchádzajúceho počtu. Bažantíčatá už o niekoľko hodín po vyliahnutí opúšťajú hniezdo a bažantica ich vodí za potravou, zahrieva a chráni pred nepriateľmi. O 14 dní začínajú poletovať. Po rozpadnutí rodín žijú bažanty aj bažantice až do budúcej jari v samostatných voľných kŕdľoch. Bažanty sa zdržiavajú na zemi, len v noci hradujú.

 

Potrava

Bažant sa živí rastlinnou aj živočíšnou potravou. Konzumeje rozličné semená poľnohospodárských plodín (najmä obilné zrná a kukuricu), ale aj semená burín, zelené časti rastlín, plody (hrozno, šípky), rozličný hmyz, slimáky, hraboše, myši atď. Bažantíčatá sa spočiatku živia výlučne živočíšnou potravou. Zbierajú drobné kamienky (gastrolity), ktoré, tak ako všetky hrabavce, potrebujú na rozdrobovanie potravy.

 

Nepriatelia a choroby

Stavy bažantov najviac znižuje poľnohospodárska technika, napr.: kosačky a obilné kombajny, ale aj daždivé a chladné počasie v obdoví rozmnožovania. Pesticídy znižujú odolnosť a plodnosť bažantov a ničia niektoré ich dôležité potravové zdroje. Vo farmových chovoch sú rozšírené medzi bažantmi rôzne nákazlivé choroby, napr.: syngamóza, kokcidióza, tuberkulóza, biela úplavica, vtáči mor, cholera, diftéria ap. V prírode ich ohrazujú takmer všetky druhy mäsožravcov a dravcov, väčšie druhy sov, ale aj krkavcovité vtáky, ktoré plienia ich hniezda a ničia baťantíčatá. V bažantniciach spôsobujú škody aj potkany a ježe.

 

Význam pre poľnohospodárstvo

bažanty majú veľký význam pre poľovné hospodárstvo, lebo ide o najperspektívnejší druh malej úžitkovej poľovnej zveri a poľovanie na ne je veľmi atraktívne. Okrem toho poskytujú chutnú divinu. Pomerne dobre znášajú životné podmienky na intezívne využivanej kultúrnej stepi aj farmový chov. Bažanty sú užitočné aj so zreteľom na biologickú ochranu rastlín, v poľnohospodárstve prinášajú viac úžitku ako škôd, ktoré napríklad spôsobujú na siatinách zbieraním vysiatych klíčiacich zŕn (kukurice), na dozrievajúcom hrozne ap.

 

Bažant jarabý (Syrmaticus reevesii Gray)

bažant jarabý sa u nás chová nielen ako okrasný druh, ale aj v revíroch. Jeho populačná hustota je menšia, je totiž neznášanlivý a žije takmer výlučne v lese. Problematický bol jeho farmový chov. Charakteristickým znakom a ozdobou bažanta (kohúta) sú chvostové perá, ktoré môžu byť dlhé 1,6 m, ba aj viac. Väčšinou sa strieľa na preparáciu ako trofej.