Plemenitba, chov, výživa a umiestnenie poľovných psov

Do chovu sa zaraďujú zásadne čistokrvné psy s preukazom o pôvode čiže rodokmeňom. Na skúšky sa pripúšťajú len čistokrvné psy, čiže len takéto psy môžu byť poľovnícky upotrebiteľné. Psa a sučku možno použiť na chov len po splnení určitých podmienok, ktoré predpisuje chovateľský poriadok. Musia dosiahnuť predpísanú vekovú hranicu, úspešne absolvovať skúšky a mať výstavné zhodnotenie zovňajšku. Bez týchto základných požiadaviek nemožno psy použiť na plemenitbu. Potomstvo po jedincoch, ktoré nespĺňajú tieto podmienky nemožno zapísať do plemennej knihy a vydať na ne preukazy o pôvode. Sučka sa honcuje dva razy do roka, približne každých 6 mesiacov. V priebehu kalendárneho roka však môže odchovať štence iba z jedného kotenia. Honcovanie trvá 14 – 21 dní. Sučku je najvhodnejšie pripustiť k psovi na 10 – 12 deň od začiatku hárania. Je prirodzené, že počas celého času honcovania musí byť sučka bezpečne zatvorená, aby sa k nej nedostal cudzí pes, a to aj po pripustení. Sučka je gravidná 60 – 63. dní. Štence sa jej odoberajú asi na 3. deň po okotení, pričom sa jej necháva najviac 6 šteniat. Plemenám, pri ktorých to štandard predpisuje, sa zároveň skracujú chvostíky na určenú dĺžku. Štence začíname prikrmovať po 3. týždni, a to 3 – krát denne prevareným, mierne osoleným mliekom. Po týždni pridávame do mlieka krupicu a prikrmujeme riedkou, neskôr už aj hustejšou kašou. V 5. týždni zbavujeme štence parazitov, hlíst, červov čiže ich odčervujeme. Pred odstavením, teda v 7. až 8. týždni, šteňatá znovu odčervujeme. Sučky počas gravidity a dojčenia šteniat kŕmime pestrou a výživnou stravou, aby mala dosť mlieka a sama nestrácala na hmotnosti. Odstavené štence až do veku jedného roka kŕmime trikrát denne, dospelé psy dva krát denne. Základnú potravu má tvoriť mäso a mlieko prípadne kvalitné granule. Potravu podávame vlažnú, pričom dbáme na to, aby pes mal stály prístup k čerstvej vode.

Poľovného psa treba zásadne držať v ohradenom priestore, a to buď na dvore, alebo v psiarni (koterci), kde má vhodnú búdu, dobre chránenú pred nepriaznivým počasím. Búda má byť taká veľká, aby sa v nej mohol pes otočiť a postaviť. Má byť dobre izolovaná, teplá a ľahko čistiteľná. V búde a koterci treba udržiavať náležitú čistotu, aby sa zamedzilo rozmnožovaniu rozličných vonkajších a vnútorných parazitov. Psa treba častejšie kefovať a chodiť s ním aspoň dva razy týždenne do revíru, kde s ním opakujeme cviky, a tak ho udržiavame v pracovnej forme.

V potrave psa majú prevládať živočíšne bielkoviny a z nich najmä mäso a granule. Bravčové mäso je menej výživné a takisto aj vnútornosti. Mäso podávame vždy prevarené. Krmivo by malo byť vždy hustejšie, nikdy nie riedke a tekuté.

 

Hygiena psa

Pes je v stálom styku s človekom. Preto človek musí dbať, aby bol pes zdravý, čistotný, nebol zamorený vnútornými či vonkajšími parazitmi. Pes musí byť vhodne umiestnený, nesmie trpieť zimou, ale ani slnečným úpalom a musí mať dosť čistej pitnej vody. Psa pravidelne kŕmime plnohodnotným krmivom, dospelého dva krát a mladého dorastajúceho tri krát denne. Psa nikdy nedržíme uviazaného na reťazi alebo šnúre. Koterec mu musíme denne čistiť a odstraňovať z nej prípadne výkaly. Búda musí byť dosť veľká, v lete sa do nej dáva vrecovina alebo staršie koberce či pelech, ktoré treba denne udržiavať čisté. V zime dávame do búdy slamu alebo iný izolačný materiál ktorý raz týždenne vymieňame resp. čistíme. Keď zistíme, že pes má blchy, treba ho týchto parazitov urýchlene zbaviť a taktiež treba dezinfikovať aj búdu prípadne koterec. Vši najčastejšie napádajú psy, ktoré majitelia držia vo vlhkom a znečistenom prostredí a keď zistíme takých parazitov u psa, musíme ho okamžite týchto parazitov znaviť a taktiež dezinfikovať aj jeho priestor v ktorom sa zdržiava. Psi každom ochorení psa alebo podozrení z choroby sa treba poradiť s veterinárom ktorý navrhne najvhodnejšiu liečbu. Na ulici by sme nikdy nemali púšťať psa z remeňa, lebo tu sa najľahšie môže nakaziť chorobou, najmä psinkou, alebo skončiť pod kolesami auta.

 

Dedičné chyby vylučujúce psa z chovu

Pri psoch sa dosť často vyskytujú chyby, ktoré ich vylúčia z chovu, prípadne robia psa nespôsobilým alebo menej spôsobilým na poľovačky. Medzi takéto chyby patrí:

- vrastanie jedného alebo oboch semenníkov do brušnej dutiny

- otvorené alebo zatvorené oko

- predhryz

- podhryz

- slepota

- hluchota