Vlk obyčajný (Canis lupus L.)

Vlk sa výzorom i veľkosťou podobá nemeckému ovčiakovi . Odlišuje sa však šikmým postavením očí, zvislým držaním chvosta a na lebke vencovitým švom vyklenutý uprostred dozadu (pes ho má rovný), ďalej mohutnými nadočnými výbežkami a silným chrupom s veľmi dlhými špicákmi. Špičiaky vlka sú mohutnejšie ako špičiaky psa. Sfarbenie vlka je plavosivé ,okraje ušníc a chrbát má čierne. Srsť na bokoch tela, krku a na stehnách má hrdzavý nádych. Dosahuje hmotnosť 30 - 60kg. Hrivu na krku má výraznejšiu ako pes, ušnice má kratšie a jeho stopa má pretiahnutejší tvar . Počet zubov v tlame je 42, ale posledná zakrpatená stolička v sánke niekedy chýba. Má také isté pachové žľazy ako pes a podobná je aj ich etnológia a sociálne správanie. Z chorôb treba spomenúť besnotu, trichinelózu, toxoplazmózu, z parazitov sa čato vyskytujú pásomnice atď.

Vlk obýva Európu, Áziu a Severnú Ameriku. Vlky sa pária koncom zimy. Každý pár má svoje teritórium , ktoré samec značkuje močom. Vlčica je gravidná 9 týždn. a máva 4 - 6 mláďat, ktoré sa jej uliahnu v brlohu v húštine, v skalnej pukline a podobne. Rodičia prikrmujú vĺčatá od 4 týždňov natráveným mäsom. Kým sú vĺčatá malé, potravu zaobstaráva iba vlk a samica ostáva strážiť mláďatá. Neskôr prinášajú potravu obaja rodičia a postupne učia loviť aj svoje mláďatá. Na jeseň sa k rodičom pridávajú aj druhoročné mláďatá - vzniká svorka. Tam kde je veľa vlkov sa pri tuhej zime tiež spájajú do svorky. Svorka sa koncom zimy opäť rozpadáva. Ozývajú sa najčastejšie charakteristickým vytím. Vlky sa živia voľne žijúcimi a domácimi zvieratami až do veľkosti losa a zdochlinami. Korisť vyhľadávajú čuchom, pričom sledujú jej stopu a duria ju dotiaľ, kým nie je úplne vyčerpaná, vtedy ju napadnú. Niekedy časť svorky prenasledovanú korysť predbehne a napadne ju spredu. V husto obývanej krajine je vlk škodlivý, ale v pôvodnej prírodnej krajine vykonáva dôležitú sanitárnu a selektívnu činnosť medzi zverou a zabraňuje jej premnoženiu. Pre rozšírení besnoty ju môže prenášať aj vlk.