Mačka divá

Mačka divá (Felis silvestris Schreb.)

Mačka dívá sa podobá mačke domácej, od ktorej sa v dospelosti odlišuje hrubým, na konci nezúženým chvostom a tmavý chrbtový pás jej neprechádza na chvost. Okrem toho má dlhšie nosové kosti a väčšiu lebkovú dutinu ako mačka domáca. Oba druhy sa v prírode úspešne navzájom krížia. Také krížence možno v mnohých prípadoch pomerne tažko identifikovať. Spoľahlivým rozlišovacím znakom je objem lebkovej dutiny, ktorý je pri mačke divej vo vzťahu k veľkostitela i lebky relatívne väčší ako pri mačke domácej. Mačka divá dosahuje hmotnosť až 9 kg, zvyčajne však 5 - 6 kg. Je väčšia ako mačka domáca. Srsť má žltosivú, s nepravidelnou, viac alebo menej výraznou čiernou krasbou. V tlame má 30 zubov. Mačka divá žije v Európe, Ázii a juhovýchodnej časti Afriky. U nás sa vyskytuje v podhorských lesoch. V horských lesoch je ročírená menej popri rysovi. Výnimočne preniká aj do nížinných lesíkov.

Žije samotársky. Zdržiava sa v stromových a skalných dutinách, v líščích a jazvečích brlohoch. Na lov vychádza v noci, ale aj cez deň. Pári sa vo februári - marci. Graviditá trvá 9 týždňou. V apríli - máji sa samici uliahne 2 -6 mláďat. Mačka divá sa živí najmä drobnými hlodavcami, ale aj malou úžitkovou zverou, a to pernatou aj srstnatou. Väčšiu korisť ako napríklad srnčatá a dospelé zajace, loví len výnimočne. Príležitostne sa zmocňuje aj domácej hydiny. Celkove je viac užitočná ako škodlivá, ale v revíroch s intezívnym chovom bažantov je prevažne škodlivá. Mačku divú často napádajú rôzne helminty, najmä nematódy, cestódy, trematódy, trichinely. Z chorôb sa pri mačke vyskytujú besnota, toxoplazmóza a iné. Jej kožušina je síce teplá ale nemá veľkú cenu.