Los mokraďový (Alcesalces L.)

Tento mohutný prežúvavec (los váži 320 – 450 kg a losica 275 – 375 kg) kedysi obýval aj naše územie. V súčasnosti je rozšírený v celej severnej Európe, na Sibíri až do Mongolska a ďalej až po brehy Tichého oceána. Najväčšie formy žijú v Severnej Amerike. Má dlhú, previsnutú papuľu. Samec má mohutné lopatovité alebo kmeňovité parohy. Losia ruja býva v septembri až októbri, losice sú gravidné 234 dní a majú 1 – 2 občas 3 mláďatá ktoré vážia asi 14 kilogramov.  Mláďa ostáva s matkou až do budúceho párenia. K nám sa občas zatúla z Poľska a takéto jedince si zaslúžia úplnú ochranu.

Los je najväčšie zo všetkých jeleňovitých druhov. Samce sú okamžite rozoznateľný podľa ich obrovského parožia, ktoré môže dosahovať až 1,8 metra od jedného konca k druhému. Los má dlhú tvár a nos, ktorý visí nad jeho bradou. Koža známu ako zvon sa hojdá pod krkom
 

Správanie

Losy sú tak vysoké, že dávajú prednosť prechádzaniu vo vyššej tráve a kríkoch. V zime jedia kríky a šišky, ale aj škrípanie snehu ktoré robia so svojimi veľkými kopytami vyčistia priestor pod ich labami kde narazia a skonzumujú mach a lišajníky. Tieto kopytá tiež pôsobia ako snežnice čo podporuje pri chôdzy toto tažké zviera v mäkkom snehu a v bahnitom či bažinatom teréne.

Losy sú často vidieť v jazerách, riekach alebo mokradiach, kŕmia sa aj vodnými rastlinami ako na i pod povrchom. Losy sú doma vo vode, sú dobrí plavci. Vedia plávať aj niekoľko kilometrov a ponoriť sa na viac ako 30 sekúnd.

Sú veľmi svižné na súši. Môžu bežať až 56 kilometrov za hodinu na krátke vzdialenosti a klusať stabilne 32 kilometrov za hodinu.

Losy majú ruju v septembri - októbri a prebieha obdobne ako u jelenej zveri. Po párení sa samec a samica vydávajú každý vlastnou cestouo až do budúceho roka. Aj keď sa môže občas stať že sa stretnú majú tendenciu ignorovať sa navzájom.